Domovská

Zainteresovať belehradských novinárov

Známy novinár Milomir Marić, hlavný redaktor Happy televízie a Gradiša Katić, novinár a redaktor belehradského týždenníka Aféra, v minulú sobotu navštívili Futog a Kulpín, kde sa oboznámili s bohatými dejinami týchto vojvodinských miest. Prišli na pozvanie profesora Jána Kišgeciho a jeho manželky Marice Vučić Kišgeciovej, ktorí ich v katolíckom kostole vo Futogu najprv poinformovali o maršalovi a grófovi Andrejovi Hadíkovi, Slovákovi, ktorý získal Futošské panstvo od Márie Terézie a ktorý je v tom chráme pochovaný. Druhou zastávkou bol Kulpín, kde si v Poľnohospodárskom múzeu obzreli expozície z oblasti poľnohospodárstva a výstavu štýlového starožitného nábytku Vojvodinského múzea a kde sa nadchýnali bohatou históriou dediny a jej osobností. Milomir Marić uzavrel, že má Kulpín zdravé predpoklady stať sa, po Sriemských Karlovciach, druhou duchovnou a kultúrnou metropolou vo Vojvodine, tým skôr, že osobnosti ktoré stvárňovali Karlovce boli kulpískeho pôvodu.

 

M. Marić a Marica a Ján Kišgeciovci

 

M. Marić a Marica a Ján Kišgeciovci

 

Maršal Andrej Hadík (1710 – 1790) bol známy ako nebojácny husársky veliteľ na dvore Márie Terézie. Vynikol v bojoch proti Prusom a jeho stratégiu obsadenia Berlína v roku 1757 vo vojnovej literatúre pomenovali Husársky kúsok. S neveľkým husárskym oddielom asi 3 000 mužov obsadil na niekoľko dní Berlín. Bola to facka vtedajšiemu slávnemu pruskému kráľovi Fridrichovi II. Andrej Hadík sa neskôr stal hlavným veliteľom rakúskej armády a ministrom obrany rakúskeho cisárstva. Tento člen nižšej šľachty pochádzajúcej zo Slovenska sa stal najvyššie postaveným vojenským veliteľom v slovenských dejinách.

Už ako mladý dôstojník v prvej polovici osemnásteho storočia viedol oslobodzovacie boje proti Turkom na Balkáne. Za vojnové zásluhy bol odmenený titulom grófa a majetkom panstva vo Futogu. Podľa slov profesora Kišgeciho gróf Hadík vo Futogu zveľaďoval poľnohospodársku výrobu, čo podnietilo príchod nemeckých, slovenských a maďarských rodín na tieto priestory južnej Báčky. Introdukoval chmeľ a nové plemenná dobytka.

O živote a diele uvedeného slovenského vojvodcu a šľachtica sa v Srbsku málo vie. Práve preto profesor Ján Kišgeci pozval svojich priateľov, novinárov, aby sa afirmovala osobnosť tohto slovenského velikána, tým skôr že sa Andrej Hadík nikdy nevzdával husárskeho povolania a že aj ako 80 ročný gróf, maršal a predseda vojenskej rady Rakúsko –Uhorska, účinkoval v boji proti Turkom pri oslobodzovaní Belehradu. Tu bol i smrteľne zranený. Pochovaný je v rámci kostola, ktorý dal vybudovať vedľa svojho kaštieľa, v ktorom je dnes Stredná poľnohospodárska škola.

 

Vo Futogu v katolíckom kostole, v ktorom je pochovaný Andrej  Hadík

 

Vo Futogu v katolíckom kostole, v ktorom je pochovaný Andrej Hadík

 

Katolícky kňaz Antun Kopilović oboznámil hostí s bohatou pozostalosťou kultúrnych pamiatok, historických artefaktov, monumentálnych obrazov a oltárnych relikvií z obdobia Andreja Hadíka, ktoré cirkev starostlivo chráni. Vzácni hostia podporili snahy na afirmáciu života a diela Andreja Hadíka a sami navrhli, ako by sa do tohto projektu osobne mohli zapojiť.

 

M. Marić v Kulpíne (foto Ján Kišgeci)

 

M. Marić v Kulpíne (foto Ján Kišgeci)

 

M. Marić v Kulpíne (foto Ján Kišgeci)

 

Daždivé počasie neprekážalo ani hosťom a ani hostiteľom. Popoludnie strávené v Kulpíne prebiehalo v príjemnej nálade. Hostia z Belehradu si so záujmom obzreli nielen výstavy múzea, ale aj aleju velikánov Klubu Kulpínčanov v parku pred kaštieľom. Profesor Kišgeci pútavo hovoril o dejinách tohto malého volebného mestečka, v ktorom pred štvrťstoročím so skupinou entuziastov zakladal Poľnohospodárske múzeum.

Na záver nevystala príslovečná, štedrá kulpínska pohostinnosť.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus