Domovská

Zainteresovať belehradských novinárov

Známy novinár Milomir Marić, hlavný redaktor Happy televízie a Gradiša Katić, novinár a redaktor belehradského týždenníka Aféra, v minulú sobotu navštívili Futog a Kulpín, kde sa oboznámili s bohatými dejinami týchto vojvodinských miest. Prišli na pozvanie profesora Jána Kišgeciho a jeho manželky Marice Vučić Kišgeciovej, ktorí ich v katolíckom kostole vo Futogu najprv poinformovali o maršalovi a grófovi Andrejovi Hadíkovi, Slovákovi, ktorý získal Futošské panstvo od Márie Terézie a ktorý je v tom chráme pochovaný. Druhou zastávkou bol Kulpín, kde si v Poľnohospodárskom múzeu obzreli expozície z oblasti poľnohospodárstva a výstavu štýlového starožitného nábytku Vojvodinského múzea a kde sa nadchýnali bohatou históriou dediny a jej osobností. Milomir Marić uzavrel, že má Kulpín zdravé predpoklady stať sa, po Sriemských Karlovciach, druhou duchovnou a kultúrnou metropolou vo Vojvodine, tým skôr, že osobnosti ktoré stvárňovali Karlovce boli kulpískeho pôvodu.

 

M. Marić a Marica a Ján Kišgeciovci

 

M. Marić a Marica a Ján Kišgeciovci

 

Maršal Andrej Hadík (1710 – 1790) bol známy ako nebojácny husársky veliteľ na dvore Márie Terézie. Vynikol v bojoch proti Prusom a jeho stratégiu obsadenia Berlína v roku 1757 vo vojnovej literatúre pomenovali Husársky kúsok. S neveľkým husárskym oddielom asi 3 000 mužov obsadil na niekoľko dní Berlín. Bola to facka vtedajšiemu slávnemu pruskému kráľovi Fridrichovi II. Andrej Hadík sa neskôr stal hlavným veliteľom rakúskej armády a ministrom obrany rakúskeho cisárstva. Tento člen nižšej šľachty pochádzajúcej zo Slovenska sa stal najvyššie postaveným vojenským veliteľom v slovenských dejinách.

Už ako mladý dôstojník v prvej polovici osemnásteho storočia viedol oslobodzovacie boje proti Turkom na Balkáne. Za vojnové zásluhy bol odmenený titulom grófa a majetkom panstva vo Futogu. Podľa slov profesora Kišgeciho gróf Hadík vo Futogu zveľaďoval poľnohospodársku výrobu, čo podnietilo príchod nemeckých, slovenských a maďarských rodín na tieto priestory južnej Báčky. Introdukoval chmeľ a nové plemenná dobytka.

O živote a diele uvedeného slovenského vojvodcu a šľachtica sa v Srbsku málo vie. Práve preto profesor Ján Kišgeci pozval svojich priateľov, novinárov, aby sa afirmovala osobnosť tohto slovenského velikána, tým skôr že sa Andrej Hadík nikdy nevzdával husárskeho povolania a že aj ako 80 ročný gróf, maršal a predseda vojenskej rady Rakúsko –Uhorska, účinkoval v boji proti Turkom pri oslobodzovaní Belehradu. Tu bol i smrteľne zranený. Pochovaný je v rámci kostola, ktorý dal vybudovať vedľa svojho kaštieľa, v ktorom je dnes Stredná poľnohospodárska škola.

 

Vo Futogu v katolíckom kostole, v ktorom je pochovaný Andrej  Hadík

 

Vo Futogu v katolíckom kostole, v ktorom je pochovaný Andrej Hadík

 

Katolícky kňaz Antun Kopilović oboznámil hostí s bohatou pozostalosťou kultúrnych pamiatok, historických artefaktov, monumentálnych obrazov a oltárnych relikvií z obdobia Andreja Hadíka, ktoré cirkev starostlivo chráni. Vzácni hostia podporili snahy na afirmáciu života a diela Andreja Hadíka a sami navrhli, ako by sa do tohto projektu osobne mohli zapojiť.

 

M. Marić v Kulpíne (foto Ján Kišgeci)

 

M. Marić v Kulpíne (foto Ján Kišgeci)

 

M. Marić v Kulpíne (foto Ján Kišgeci)

 

Daždivé počasie neprekážalo ani hosťom a ani hostiteľom. Popoludnie strávené v Kulpíne prebiehalo v príjemnej nálade. Hostia z Belehradu si so záujmom obzreli nielen výstavy múzea, ale aj aleju velikánov Klubu Kulpínčanov v parku pred kaštieľom. Profesor Kišgeci pútavo hovoril o dejinách tohto malého volebného mestečka, v ktorom pred štvrťstoročím so skupinou entuziastov zakladal Poľnohospodárske múzeum.

Na záver nevystala príslovečná, štedrá kulpínska pohostinnosť.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Miroslav Demák:
     September
     (Rómeo a Júlia)

Už je po všetkom
Koľko je ešte pred nami

Po prvom milovaní odpočívajú
na mojej dlani Romeo a Júlia
Krajina im tíško na viečka sadá
Zo všetkých strán septembrové ráno
padá na zrelé hrozná
...
Vtedy sa nikomu nechce dnu
a nikomu von Bývame zúfalo sami
Asi mám preto Merkucia
zo všetkých najväčšmi rád

Už je po všetkom A toľko
toľko je stále pred nami
(úryvok)

 

Posledné komentáre

Posledné články

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus