K šesťdesiatke Jozefa Maďara

Jozef Maďar sa narodil 16. júla 1958 v Pivnici na salaši, kde žil do svojich 12 rokov. Nižšie ročníky základnej školy vychodil teda poľnými cestičkami. Na salaši sa žilo v súlade s prírodou, večer sa išlo včaššie do postele a ráno sa vstávalo so štebotom vtáčikov. Jediná zábava bolo pozorovanie sveta vôkol seba. Salaš bol veľký a mal studňu, kam chodievali okoloidúci napájať svoje smädné kone. Od malých nôh sa Jožko od nich dozvedal, čo nového v dedine a už vtedy sa prebudil jeho smäd po informáciách. Keď sa dopočul o kine v Pivnici, to bola senzácia, tá mu nedala pokoj. Ako 8-ročný zhotovil najprv papierovú a neskôr drevenú škatuľu s okrúhlym otvorom, cez ktorý za pomoci petrolejovej lampy alebo baterky, premietal tiene povystrihovaných zvierat na bielu stenu. Bol to jeho prvý projektor a jeho prvý papierový film. Jozef Maďar je dnes jedným z najlepších kameramanov v RTV a vo Vojvodine.

 

K šesťdesiatke Jozefa Maďara

 

K šesťdesiatke Jozefa Maďara

 

K šesťdesiatke Jozefa Maďara

 

V piatej triede v Jožkovom projektore – škatuli už boli aj kolieska s nakrúteným celofánovým papierom, na ktorom boli nakreslené zvieratká a všeličo iné. Tie celofánové filmy „premietal" spolužiakom v pivnickej základnej škole. V školskom foto-kino krúžku získal aj prvé vedomosti a prvý raz sa zúčastnil na filmovom festivale v Kule.

Na gymnáziu v Báčskej Palanke pokračoval s foto-kino aktivitami a získal Októbrovú cenu za prácu vo vydávaní foto novín. Pri slovenskom kultúrno-umeleckom spolku spolu s niekoľkými nadšencami založil foto-kino odbočku. Tá prerástla vo foto-kino klub, ktorý v tom čase patril medzi najsilnejšie foto-kino kluby v krajine. Jeho členovia chodili na festivaly amatérskych filmov po celej Juhoslávii a boli aj v zahraničí. Ocenenia si priniesli z Maďarska, Československa... Nakrúcali prevažne dokumentárne filmy o slovenských ľudových zvykoch.

Ako 18-roční mladíci sa zúčastnili na juhoslovanskom festivale v Báčskej Topole, kde dosiahli pozoruhodný úspech. To im boli dvere do všetkých foto-kino klubov v celej Juhoslávii, kde získavali mnohé ocenenia. V Topole sa stretli aj s Emilom Klobušickým, synom kulpínskeho farára, priekopníkom a učiteľom filmovej produkcie a fotoprodukcie vojvodinských Slovákov, ktorý bol v tom čase učiteľom v Pivnici. O ňom roku 2013 Jozef Maďar a Ján Struhár v produkcii RTV Vojvodiny nahrali dokumentárny film: Emil Klobušický – náš prvý filmár.

 

Jozef Maďar a Ján Struhár na predstavovaní filmu o Klobušickom (foto Martin Pucovský)

 

Jozef Maďar a Ján Struhár na predstavovaní filmu o Klobušickom (foto Martin Pucovský)

 

Na Fakultu dramatických umení v Belehrade/Akadémiu pre divadlo, film, rádio a televíziu sa Jozef Maďar dostal v druhom pokuse. Predtým , v roku 1978 začal pracovať ako asistent kameramana v TV NS. O rok neskôr nahral aj prvý samostatný 12 minútový TV film o 50. výročí pivnickej mliekarne. Pre ten film napísal aj scenár a sám ho aj nahrával. Na belehradskú Akadémiu pre divadlo, film, rádio a televíziu sa dostal roku 1980 kde zo 165 kandidátov zvolili piatich. Na treťom ročníku štúdií začal nahrávať pre TV Belehrad dokumentárny film o známom boxerovi Marianovi Benešovi. V Mníchove film dostal cenu na filmovom festivale o športe. Maďarovu prácu na tomto filme si všimli aj Američania a CNN si ho zvolil na filmovanie olympijských hier v Sarajeve.

Ďalší jeho profesionálny úspech bolo nakrúcanie elektronickou kamerou juhoslovanského filmu o karikaturistoch. Tieto práce otvárali mladému kameramanovi cestu do sveta. Po ukončení fakulty dostal pracovnú ponuku z Los Angelos. Váhal, ale neodišiel. Bol štipendistom TV NS a mal silný foto-kino klub v Pivnici, čím bol viazaný za rodisko.

 

K šesťdesiatke Jozefa Maďara

 

K šesťdesiatke Jozefa Maďara

 

Hneď na druhý deň po ukončení vysokoškolských štúdií začal pracovať v TV NS. Počas 40 rokov nahral nespočetné množstvo dokumentárnych filmov, portrétov, reportáží, drám, detských vysielaní, hraných filmov... Pracoval s množstvom novinárov a natáčal rôznych ľudí: od smetiara po prezidenta krajiny a vysokých zahraničných diplomatov. So všetkými bolo treba vedieť spolupracovať, vedieť z nich vyťažiť čo najviac, správne postaviť kameru, v momente reagovať, lebo sa situácia nezopakuje...

Kameramanská práca si vyžaduje poznanie aj matematiky, fyziky, chémie, psychológie, filozofie... a iba symbióza všetkých tých vied a zručností poskytne pozitívny výsledok. Hovorí Jozef Maďar a dodáva:

„V Sarajeve som nahrával z poštovej veže, bola asi 111 metrová a kolísala sa na vetre. Tak zvysoka som nahrával otváranie zimných olympijských hier. Snímka išla do celého sveta a sledovalo ju asi miliarda ľudí."

Pre kameramanskú prácu Jozef Maďar získal vyše 10 vysokých ocenení a spolu s novinármi ešte ďalších zo 50. Je laureátom troch „Zlatých pastierov", - tých mu udelili na medzinárodnom Festivale etnologického filmu v Kučeve a ďalších vysokých ocenení z domova a zo Slovenska.

Najviac sa potešil RTV Cene Slavuja Hadžića za výnimočný prínos všeobecnej produkcii a vizuálneho stvárňovania počas celej pracovnej stáže.
Blahoželáme k životnému jubileu!

 

Katarína Pucovská