Domovská

Milan Rastislav Štefánik na svadbe v Pivnici

Píše Viera Benková

V roku 2o18 si pripomíname 100-výročie zrodu prvej Československej republiky, spoločného štátu Čechov a Slovákov. Táto Republika sa zrodila 28. októbra roku1918 a predchádzali jej búrlivé svetové udalosti: I. sv. vojna, zakladanie československých légii, boj o oslobodenie krajiny, rozklad Rakúsko-Uhorska a pod.; do týchto udalostí sme nazreli aj my s prihliadaním na naše Dolnozemské okolnosti a zvláštnosti...

 

Fotografia zo svadby Zuzany Šusterovej z Pivnice a Igora Branisla Štefánika (mladucha sedí a družičky stoja), na ktorej sa zúčastnil aj Milan Rastislav Štefánik (Fotoarchív r. Kotasovej)

 

Fotografia zo svadby Zuzany Šusterovej z Pivnice a Igora Branisla Štefánika (mladucha sedí a družičky stoja), na ktorej sa zúčastnil aj Milan Rastislav Štefánik (Fotoarchív r. Kotasovej)

 

V roku l903 Igor Štefánik, kňaz a brat svetového slovenského generála Milana Rastislava Štefánika, ktorý v tom čase pôsobil medzi nami a bol evanjelickým kňazom v Báčskej Palanke, mal svadbu v Pivnici, na ktorej sa zúčastnili mnohí naši kňazi, kultúrni, hospodárski a politickí dejatelia. Na svadbu sa, pravda, dostavil aj jeho slávny brat Milan Rastislav, ktorý v tom čase už zakotvil vo Francúzsku, chodil po svete, zaujímal sa o astronómiu, bral živú účasť vo svetových udalostiach, ktoré predchádzali I. sv. vojne. V Pivnici Milana Rastislava Štefánika svadba veľmi nezaujímala, nebavila ho ani hlasná hudba, spev a svadobná hostina. S poprednými Dolnozemcami – teda našimi ľuďmi viedol živú debatu o hospodárstve, svetovej politike a ako „svadobný dar" –ktorý venoval všetkým prítomným na svadbe – mal prednášku o hvezdárstve, ktoré bolo jeho srdcovou záležitosťou. S popredným obchodníkom Emilom Greisingerom pochádzajúcim z Hložian viedol aj dlhú a ohnivú debatu o slovanstve, budúcnosti Slovákov, Srbov a vôbec o pálčivých otázkach v Uhorsku, kde prebiehalo násilné pomaďarčovanie nemaďarských občanov, ktorí v snahe sa zachovať vynakladali veľké úsilie, aby sa o týchto problémoch dozvedela aj širšia európska verejnosť. Práve o rok neskoršie mnohí naši pokrokoví ľudia vyzvali novinára a vydavateľa Milana Hodžu aby sa stal poslancom Dolnozemských Slovákov a aby ich spolu so Srbmi zastupoval v Uhorskom sneme, čo sa potom v roku 1905 aj stalo. Toto víťazstvo potvrdilo snahu nielen Emila Greisingera ale mnohých našich pokrokovo zmýšľajúcich ľudí. Na spomínanej svadbe v rozhovore s Milanom Rastislavom Štefánikom spomenula sa aj táto možnosť tj. kandidatúra M. Hodžu a budúcnosť Slovanov.

Obchodník a kultúrny dejateľ Emil Greisinger potom ako legionár a účastník vojnových a politických udalostí v ďalekom Rusku si po návrate zo sibírskych krážov a skončení I. sv. vojny zaspomínal ako to bolo priam osudom určené, že známosť s budúcim slovenským generálom, hvezdárom a politikom Milanom Rastislavom Štefánikom v Pivnici na Igorovej Štefánikovej svadbe zhodou okolností vyvrcholila práve v ďalekom Rusku, kde mnohí naši Dolnozemskí vojaci vstúpili do československých légii a priamo , ako sa tomu hovorí, znova sa naživo stretli vtedy už s významným mužom a vizionárom budúceho slobodného Československa Milanom Rastislavom Štefánikom. Ocitli sa všetci vo vare svetových udalostí a pri formovaní Československých légii. Vtedy vo vlaku na ďaleký Sibír spolu s legionármi cestoval aj Milan Rastislav Štefánik. Hoci ťažko nemocný – ležal na lôžku v horúčke – nedal si ujsť príležitosť, aby legionárovi z Dolnej zeme Emilovi Greisingerovi presvedčivo nepovedal, že sa veru slobodné Československo postará o všetkých Slovákov vo svete a tak i o Dolnozemských Slovákov! Mnohí sa v I. sv. vojne zúčastnili týchto osudových rokov na ďalekých frontoch so snom o slobodnom Československu a o novej mape Európy. Mnohí tú víziu slobody zaplatili i svojimi životmi. A svoje celoživotné snahy a sny byť rovnými s inými európskymi národmi a najmä s Čechmi vo vlastnom hoci spoločnom štáte, zaplatil životom aj sám generál a politik Milan Rastislav Štefánik.

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Paľo Bohuš
Jesenná duma (úryvok)
...
Ja mám rád Sejky,
tekvice žlté, ako slnká,
jesennú hrču smútku
v hrdle,
peniaze listov, čo sa
míňajú
topole pri Begeji
a sladkú, šíru tichosť...

Strácanie hľadám
v kukuričných lesoch,
šuchotavé strácanie
v krvavej vinici
hrozná zabudnutia.
Dym môjho ohňa
po zemi sa stelie.
...

 

Posledné komentáre

Posledné články

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus