Domovská

120 rokov od narodenia Marieny Czoczekovej-Eichardtovej

píše Viera Benková

Marienu Czoczekovú-Eichardtovú som mala príležitosť „vyspovedať„ ako novinárka Hlasu ľudu a slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu pri návšteve jej domca v Novom Sade v dávnych 70-tych rokoch m.st. Jej detstvo a mladosť sú viazané za rodisko – Petrovec, kde sa narodila roku 1898. Po ťažkej preležanej chorobe – tubere, ktorá bola príčinou že sa ďalej neškolila, vydala sa najprv za svoju veľkú lásku Pavla Topoľského, ale po skončení I. svetovej vojny ako vdova vydala sa za obchodníka Czoczeka z Nového Sadu, kde do smrti aj bývala.

 

Mariena Czoczeková-Eichardtová, Petrovec, 1914 r.

 

Mariena Czoczeková-Eichardtová, Petrovec, 1914 r.

 

Zo súrodencov v sedemdesiatych rokoch keď som ju navštívila, už nemala nikoho iba synovca po manželovom bratovi Emilovi – Kornela Czoczeka, ktorý ju navštevoval a dbal, aby mala poruke čo potrebovala. Pri tejto príležitosti teta Mariena sa dôverne vyspovedala z jej cesty životom ale i ranej mladosti, rodinných zväzkov vtedajších petrovských známych rodín Eichardtovcov, Godrovcov a i Maršalovcov. Vtedy živo rozprávala i príhody s priateľmi, ako klaviristka hrala aj v mnohých divadelných predstaveniach kde, najmä v Urbánkových divadelných hrách z dediny, robila hudobný sprievod k piesňam. Maršalovci jej zasa neraz rozprávali ako to bolo keď sa v Petrovci hralo divadlo v druhej polovici l9. storočia, kto všetko divadlo priprával a kde sa predstavenia hrávali. Pamätala si ako učiteľka Ľudmila Kvačalová často rozprávala v Nedeľnej škole, v prítomnosti mladého kňaza Juraja Mrvu, o účasti jej brata – neskôr známeho svetového vedca – dr. Jána Kvačalu keď spolu s jeho bratrancom Gustavom Maršalom vystupovali ako deti v mnohých divadelných predstaveniach. Teta Mariena zasa v divadle občas robila i hudobný sprievod ako výborná klaviristka a znalkyňa slovenských piesní, ktoré napr. boli časté v Urbánkových divadelných hrách. Ba spolu s bratrancom Vladimírom Godrom a študentom Manicom založili aj hudobné trio a vystupovali do začiatku I.svetovej vojny neraz v divadelnej sieni, na súkromných oslavách, v kultúrnych programoch petrovskej remeselníckej mládeže, ktorú organizoval vtedajší neúnavný učiteľ a režisér či dirigent Ondrej Garaj. Vtedy do Petrovca na tieto predstavenia prichádzali mnohí hostia, domáci a z okolia ale i ďalekí hostia z Nadlaku a Komlóšu.

I dnes sú tieto tetine, priam rozprávkové spovedné časti nevyčerpateľným zdrojom poznatkov o dobe a ľuďoch z konca 19. a zo začiatku 20. storočia, začiatkoch verejnej kultúrnej práce v Petrovci, divadelníctve a vôbec neľahkých časoch, keď vedúce petrovské kultúrne sily boli spolu s občanmi pod veľkým maďarským tlakom a každý dôraznejší ale i skromnejší prejav národnostnej snahy sa trestal a udúšal...

 

Slavkova krčma, prvé predstavenia petrovských ochotníkov v 19. st.

 

Slavkova krčma, prvé predstavenia petrovských ochotníkov v 19. st.

 

Viktor Rohoň, muž s vizionárskym pohľadom do budúcnosti

Organizátor prvého divadelného predstavenia bol tiež veľká osobnosť vtedajšej doby Jozef Viktor Rohoň (1845-1923). Bol to neúnavný slovenský národovec, neskôr vedec svetového mena a profesor na Univerzite Karlovej v Prahe, usporiadal prvé divadelné predstavenie s prihliadnutím na aspekt jeho dopadu– v prvom rade politický a kultúrny čin. Prvé petrovské a dolnozemské divadelné predstavenie bolo uvedené v rámci osláv 300. výročia smrti Nikolu Šubića Zrinského, ktoré rezonovali vo vtedajšom Uhorsku, najmä v prostredí slovanských národov. Už v tomto prvom období, kedy sa hrali hlavne hry slovenských autorov, sa objavil aj prvý dramatik z tohto prostredia: Félix Kutlík (1843-1890), evanjelický kaplán v Petrovci, neskôr farár v Silbaši a Kulpíne, ktorého hru Stratený syn zahrali petrovskí ochotníci už v roku 1872. Na dlhé roky Báčsky Petrovec zostal jediným prostredím, kde sa systematicky nacvičovalo a hralo divadlo. Až na začiatku 20. storočia sa aj v ostatných prostrediach začína hrávať slovenské divadlo: Boľovce 1900, Báčska Palanka 1902, Stará Pazova 1903, Kulpín 1904, Nový Sad, Kysáč, 1905, Silbaš, Laliť, Pivnica 1906, Selenča 1911, Hložany 1912, Ilok a Kovačica 1914, Aradáč 1918, Padina 1919 a v rokoch po prvej svetovej vojne sa začalo divadlo hrávať aj v Erdevíku, Vojlovici, neskôr v Lugu, Bielom Blate atď.- Avšak nezabudnime na začiatok 20.storočia, keď sa do Petrovca začali svojou nielen misijnou ale i umeleckou tvorbou prezentovať aj takí ľudia akým bol napr. kaplán u petrovského kňaza Juraja Mrvu, popredný slovenský dramatik Jozef Hollý (1879 – 1912), ktorého hra Kubo dodnes patrí k najobľúbenejším dramatickým titulom. Hoci dramatik a kňaz Jozef Hollý nebol dlho rokov v Petrovci kaplánom predsa svojim divadelným kusom Kubo zanechal trvalú stopu...

 

V Petrovci sa koncom l9. st. a začiatkom 20.st. hrávali divadlá v tomto dome

 

V Petrovci sa koncom l9. st. a začiatkom 20.st. hrávali divadlá v tomto dome

 

Obdobie pred I.sv. vojnou medzi divadelníkmi a vôbec Petrovčanmi vyznelo v ich veľkej snahe obrániť sa od silnejúcej maďarizácie. Nuž nie div, že pán učiteľ a režisér Ondrej Garaj urobil priam biblický krok keď do divadla v Novom Sade pozval svojich divadelníkov, ktorí sledovali so záujmom divadelnú predlohu W. Shakespeara, boli ticho a vôbec sa správali ako mestskí vychovaní a vzdelaní ľudia. Potom o pár dní vyšiel v maďarských novinách posmešný komentár že do divadla prišli „neogabaní" sedliaci, ktorí nevedeli ani m" zbliaknuť" po maďarsky, na čo pán učiteľ dôstojne odpovedal a zdôraznil, že ho divadelné vedenie v Ujvidék sinház sklamalo a že všetci čakali vrcholnú hru nejakého maďarského autora, ale tej sa veru nedočkali a prečo by aj, veď Shakespearovi aj tak nikto nemôže konkurovať čo by aj chcel. Aj takéto zážitky boli koncom 19. a začiatkom 20 st. u nás v Petrovci, keď sa divadelná činnosť už naplno rozbehla a bývali aj také roky, že sa divadelné predstavenia hrávali aj dvakrát do roka, ale aj také že sa muselo hrávať pod „policajným" dozorom, aby sa nepreháňalo v slovenskom speve a hre...

 

(Z dejín divadelníctva v Petrovci)

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Paľo Bohuš
Jesenná duma (úryvok)
...
Ja mám rád Sejky,
tekvice žlté, ako slnká,
jesennú hrču smútku
v hrdle,
peniaze listov, čo sa
míňajú
topole pri Begeji
a sladkú, šíru tichosť...

Strácanie hľadám
v kukuričných lesoch,
šuchotavé strácanie
v krvavej vinici
hrozná zabudnutia.
Dym môjho ohňa
po zemi sa stelie.
...

 

Posledné komentáre

Posledné články

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus