Domovská

Slovenská krása na Bratislavskom hrade

Po včerajšom úspešnom otvorení v Národnom múzeu v Zreňanine, výstava Slovenská krása bude 1. septembra 2018 o 14.h, v deň Ústavy Slovenskej republiky, predstavená na Bratislavskom hrade v galérii Západná terasa. V rámci vernisáže sa uskutoční aj krst knihy Slovenská krása v ľudovom kroji autorov Pavla Surového a Branislava Kokavca. Nositeľom projektu je Kultúrne centrum Kysáč v spolupráci s Národnou radou Slovenskej republiky za finančnej podpory Mesta Nový Sad a Nadácie Nový Sad 2021 - Európske mesto kultúry. Výstavu Slovenská krása pripravili Pavel Surový a Branislav Kokavec, ktorí sa podujali skĺbiť tradičné s moderným, teda krásu slovenských dievčat a krásu ľudových krojov dolnozemských Slovákov.

 

Slovenská krása - vizitka Slovákov v Srbsku

 

Slovenská krása - vizitka Slovákov v Srbsku

 

Slováci v Srbsku sa hrdia slovenským jazykom, významnými osobnosťami, tradíciou, zvykmi a kultúrou. Charakterizuje nás pracovitosť, srdečnosť, pohostinnosť a poctivosť.

Najviditeľnejším identifikátorom Slovákov v Srbsku je modrá farba v rôznych obmenách. Na modro sa líčil vonkajšok a vnútorné časti obydlia.

Snáď najkrajšie a najpôvabnejšie v slovenských sídlach boli prekrásne slovenské dievčatá a ženy, ktorým sa hovorilo „hrdoše" zahalené do kvetín. Za nimi sa každý musel obzrieť. Kvety a srdiečka sú dominantnou symbolikou slovenského ľudového odevu. Tie na krojoch symbolizovali krásu, lásku, vernosť, vznešenosť, šťastie, hojnosť, ale aj čistotu, cudnosť, nevinnosť... Nezanedbateľným znakom je aj slovanský symbol plodnosti – „štvorcová svastika", s krížom, v ktorej sú zasadené semiačka na poliach. Môžeme ho rozoznať na sukniach, blúzkach, panských košeliach a zdobí aj strany našej knihy.

 

Slovenská krása – Tamara Vlčeková – vydajný kroj Kysáč

 

Slovenská krása – Tamara Vlčeková – vydajný kroj Kysáč

 

Ťažký život v domácnosti a práca na roli časom motivovala Slovákov, aby si drsné podmienky života vyvážili parádením. Pre významné životné udalosti, či na sviatky do kostola pripravili parádny kroj. Rodiča si dali záležať na tom, aby ich dcéra žiarila v svadobný deň. Pre sviatočný kroj a výbavu boli odhodlaní obetovať aj jutro zeme, pre ručník „cakľáš" aj kravu.

 

Slovenská krása – Vesna Kabala – vydajný kroj Kysáč

 

Slovenská krása – Vesna Kabala – vydajný kroj Kysáč

 

Najväčší rozmach tradičného ľudového odevu Slovákov v Srbsku bol v období rokov 1870 až 1940, čo dokumentujú staré fotografie a pohľadnice mladých dievčat... Na vývoj dolnozemského slovenského kroja nemalou mierou vplýval ekonomický rozvoj slovenských miest. V časoch hojnosti sa zabezpečovali drahé látky z Pešti, Viedne, Prahy, Bratislavy, Terstu... Čierny kolorit krojov postupne vystriedala pestrosť farieb. V tých časoch sa formovala krása slovenského ľudového kroja Slovákov v Srbsku – pod vplyvom stolíc, odkiaľ sa Slováci prisťahovali na Dolnú zem, no zároveň ovplyvnená aj odevnými predmetmi iných národov, ktoré spolunažívali so Slovákmi vo Vojvodine.

 

Slovenská krása – Vesna Vozárová – vydajný kroj Kysáč

 

Slovenská krása – Vesna Vozárová – vydajný kroj Kysáč

 

Úpadok a zánik starého, pôvodného slovenského kroja v Srbsku je dnes evidentný. Mnohé skvosty skončili na smetisku a v peci. Ojedinele iba v nedeľu v slovenských dedinách sa sem-tam mihnú autentické kroje, ale aj takých je čoraz menej. Nedá mi pokoja a robí mi starosti skutočnosť, že staré umelecké diela, exkluzívne klenoty, kroje, ktorých vek siaha až 120 rokov do minulosti, súčasné milovníčky krojov deformovali a upravili ich podľa svojich predstáv a estetického cítenia, v domnienke, že tým budú vyzerať bohatšie, krajšie a vznešenejšie, netušiac, že tým hlboko zakročili do umeleckých diel, odbočili od tradície, od svojej minulosti a slovenskej pôvodnej kultúry, zabúdajúc pritom, že krása vyžaruje aj z vnútra, nie iba na povrchu. To už nie je to! To nie sme my a ani tí hrdí Slováci. Vyzval by som všetkých nás, aby sme prestali ničiť naše kultúrne hmotné a nehmotné bohatstvo, umelecké diela, niečí príbeh a život, našu prekrásnu minulosť.

 

Alisa Oravec – vydajný kroj Vojlovica

 

Alisa Oravec – vydajný kroj Vojlovica

 

O kultúrnej a duchovnej hodnote nášho dedičstva svedčí fakt, že iné národy boli očarené slovenskou krásou a húfne kupovali slovenské starodávne odevné predmety a nábytok, používajúc ich a honosiac sa nimi. Poznať históriu svojich predkov znamená mať ich v úcte, vážiť si ich hmotné a nehmotné dedičstvo, zároveň poučiť sa z ich chýb. O to naliehavejšie tento výrok platí dnes.

Kultúrne centrum Kysáč má ambície realizovať Múzeum Slovákov v Srbsku. Preto som sa stal zberateľom pôvodných starých ľudových krojov, starého nábytku a artefaktov, aby som ich zachránil pred zničením, prerábaním a inými zásahmi, uschoval a konzervoval minulosť v súčasnosti. Festival slovenského ľudového kroja Slovákov v Srbsku prilákal do Kysáča najznámejšieho módneho návrhára Slavu Zaitseva z Ruska, ktorému učarili staré party, staré kroje, vzorky, čipky výšivky... V Belehrade na West etnology fest Belgrade 2018 svadobný kysáčsky kroj s najstaršou partou zažil najväčšiu publicitu. O to viac ma teší, že projekt Slovenská krása zavíta aj na Bratislavský hrad do Slovenskej republiky.

 

Tatijana Štaub – vydajný kroj

 

Tatijana Štaub – vydajný kroj

 

Prekrásne portréty mladých slovenských dievčat v starých slovenských ľudových krojoch, zaradených do kapitálneho diela, ktoré nazývame vizitkou Slovákov v Srbsku, ešte viac upevňujú lásku k 300-ročnej slovenskej kultúre a tradícii. Spoj tradičného a moderného formou umeleckých fotografií hovorí o živote Slovákov, je to cesta v čase a cez priestor, cez život.

Aby ste náš slovenský národ spoznali, okrem prekrásnych umeleckých fotografií starých ľudových krojov, potrebné je spoznať rozmer našej slovanskej duše, pocítiť energiu, zažiť našu pohostinnosť, pochopiť históriu a akceptovať našu rozličnosť.

 

Pavel Surový, riaditeľ Kultúrneho centra Kysáč

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Miroslav Demák:
     September
     (Rómeo a Júlia)

Už je po všetkom
Koľko je ešte pred nami

Po prvom milovaní odpočívajú
na mojej dlani Romeo a Júlia
Krajina im tíško na viečka sadá
Zo všetkých strán septembrové ráno
padá na zrelé hrozná
...
Vtedy sa nikomu nechce dnu
a nikomu von Bývame zúfalo sami
Asi mám preto Merkucia
zo všetkých najväčšmi rád

Už je po všetkom A toľko
toľko je stále pred nami
(úryvok)

 

Posledné komentáre

Posledné články

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus