Domovská

Divadelníctvo v Petrovci

píše Viera Benková

Polovica 19. a začiatok 20. storočia bola doba neľahká a nežičila tak verejnej, ako ani kultúrnej práci, nežičila divadelníctvu v Petrovci, ani národnej identite. Vedúce petrovské kultúrne sily boli spolu s občanmi pod veľkým maďarským tlakom a každý dôraznejší ale i skromnejší prejav národnostnej snahy sa trestal a udúšal...

 

Divadelné predstavenie v Petrovci, v roku 1900

 

Divadelné predstavenie v Petrovci, v roku 1923

 

Organizátor prvého divadelného predstavenia v Petrovci bol veľká osobnosť vtedajšej doby Jozef Viktor Rohoň (1845-1923). Bol to neúnavný slovenský národovec, neskôr vedec svetového mena a profesor na Univerzite Karlovej v Prahe.

Prvé petrovské a dolnozemské divadelné predstavenie bolo uvedené v rámci osláv 300. výročia smrti Nikolu Šubića Zrinského, ktoré rezonovali vo vtedajšom Uhorsku, najmä v prostrediach slovanských národov. Už v tomto začiatočnom období, keď sa hrali hlavne hry slovenských autorov, sa objavil aj prvý dramatik z tohto prostredia: Félix Kutlík (1843-1890), evanjelický kaplán v Petrovci, neskôr farár v Silbaši a Kulpíne, ktorého hru Stratený syn zahrali petrovskí ochotníci už roku 1872.

Dlhé roky Báčsky Petrovec zostal jediným dolnozemským slovenským prostredím, kde sa systematicky nacvičovalo a hralo divadlo. Až na začiatku 20. storočia sa aj v ostatných prostrediach začína hrávať slovenské divadlo: Boľovce 1900, Báčska Palanka 1902, Stará Pazova 1903, Kulpín 1904, Nový Sad, Kysáč, 1905, Silbaš, Laliť, Pivnica 1906, Selenča 1911, Hložany 1912, Ilok a Kovačica 1914, Aradáč 1918, Padina 1919; v rokoch po prvej svetovej vojne sa začalo divadlo hrávať aj v Erdevíku, Vojlovici, neskôr v Lugu, Bielom Blate atď.

Avšak, nezabudnime na začiatok 20. storočia, keď sa do Petrovca začali svojou nielen misijnou ale i umeleckou tvorbou prezentovať aj takí ľudia, akým bol napr. kaplán a petrovský kňaz Juraj Mrva (1836 Zvolen - 1915 Báčsky Petrovec), popredný slovenský dramatik Jozef Hollý (1879-1912), ktorého hra Kubo dodnes patrí k najobľúbenejším dramatickým titulom. Hoci dramatik a kňaz Jozef Hollý nebol dlho rokov kaplánom v Petrovci, predsa svojim divadelným kusom Kubo zanechal tu trvalú stopu...

Obdobie pred I. sv. vojnou, medzi divadelníkmi a vôbec Petrovčanmi vyznelo v ich veľkej snahe obrániť sa od silnejúcej maďarizácie. Nuž nie div, že pán učiteľ a režisér Ondrej Garaj urobil priam biblický krok keď do divadla v Novom Sade pozval svojich divadelníkov, ktorí sledovali so záujmom divadelnú predlohu W. Shakespearea, boli ticho a vôbec sa správali ako mestskí, vychovaní a vzdelaní ľudia. Potom o pár dní vyšiel v maďarských novinách posmešný komentár že do divadla prišli „neogabaní" sedliaci, ktorí nevedeli ani "zbliaknuť" po maďarsky, na čo pán učiteľ dôstojne odpovedal a zdôraznil, že ho divadelné vedenie v Ujvidék sinház sklamalo a že všetci čakali vrcholnú hru nejakého maďarského autora, ale tej sa veru nedočkali a prečo by aj, veď Shakespearovi aj tak nikto nemôže konkurovať, čo by aj chcel Aj takéto zážitky boli koncom 19. a začiatkom 20 st. u nás v Petrovci, keď sa divadelná činnosť už naplno rozbehla a bývali roky, že sa divadelné predstavenia hrávali aj dvakrát do roka, ale aj také že sa muselo hrávať pod „policajným" dozorom aby sa nepreháňalo v slovenskom speve a hre...

 

Komentárov  

+1 #1 RE: Divadelníctvo v PetrovciViera Kaňová 2018-09-26 18:14
Som rada ,že spoznávam na krásnej a vzácnej fotke môjho otca,Karla Boldockého st. ako mladého ochotníka(24 r.),stojaceho v klobúku ako tretieho herca zprava,tiež jeho mladšiu sestru,Zuzku(neskorš ie vydanú Greisinger),zahalenú v ručníku -stojí tretia zľava.Môžem vyjadriť iba obdiv entuziastom,ktorí sa dokázali i vzoprieť v neblahých časoch idúc si za svojim cieľom
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Paľo Bohuš
Jesenná duma (úryvok)
...
Ja mám rád Sejky,
tekvice žlté, ako slnká,
jesennú hrču smútku
v hrdle,
peniaze listov, čo sa
míňajú
topole pri Begeji
a sladkú, šíru tichosť...

Strácanie hľadám
v kukuričných lesoch,
šuchotavé strácanie
v krvavej vinici
hrozná zabudnutia.
Dym môjho ohňa
po zemi sa stelie.
...

 

Posledné komentáre

Posledné články

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus