Domovská

K príspevku o Báčskej pevnosti uverejnenom 1. 10. 2018

Príspevok ma zaujal, a preto som sa pozrel do starých máp. Veľmi bohatú zbierku máp v digitalizovanej podobe má zverejnených Moravská zemská knihovna Brno, z ktorých som urobil nasledovné výrezy. Budem ich uvádzať podľa roku vydania mapy. Pozorný čitateľ si isto všimne, že v minulosti bol do máp zakresľovaný tok Dunaja so značnou nepresnosťou, preto ako prvý uvediem výrez zo súčasnej mapy (obr. 1), aby si čitateľ mohol túto chybu uvedomiť a korigovať.

 

K príspevku o Báčskej pevnosti uverejnenom 1. 10. 2018

 

Prvý výrez (obr. 2) pochádza z mapy nákresu Dunaja z roku 1718 a tu hneď vidíme, ako bol vtedy zakreslený. Poludníková orientácia Báču, zakresleného päťuholníkom, sa takmer zhoduje so súčasnou mapou, ak ho porovnávame so sídlom Mohovo. Orientácia v rovnobežkách je však veľmi nepresná. Na mape vidíme oproti Petrovaradínu (cez Dunaj) malú pevnosť, zrejme vznikajúci Nový Sad. V minulosti sa často stávalo, že autor novej mapy preberal takmer všetky údaje zo starších máp, no snažil sa niektoré veci doplniť, resp. upraviť, čo sa mu nie vždy podarilo. Ako aj v tomto prípade. Ak pomenoval Petrovaradín, tak opomenul Nový Sad, pretože obe sídla vznikali takmer v rovnakom období. Močarina (mokraď, bažina) nachádzajúca sa v oblasti severne od Báču nie je tu ešte pomenovaná, no jej názov nachádzame na jednej z ďalších máp.

 

K príspevku o Báčskej pevnosti uverejnenom 1. 10. 2018

 

Na druhom výreze mapy (obr. 3), tiež z roku 1718, môžeme, okrem nepresnosti nákresu, sledovať aj ďalšie opevnenia, zľava Osiek, Ilok, Báč a pevnosť Petrovaradín (uvádzam súčasné názvy sídel, nie dobové z mapy). No vidieť na ňom aj zákres močarín, a to aj v oblasti, do ktorej prichádzali prví slovenskí osadníci, ale aj severne sa tiahnucich od Báču. Priebeh Dunaja okolo Futogu až po Begeč je zhodný so súčasnou mapou, aj prvý oblúk s dvoma ostrovmi sa zhoduje, no pokračujúca časť s Ilokom je už nesprávna. Na mape sa môžeme zorientovať aj podľa ďalších sídel, najmä Palanky, Obrovacu, Vrbasu a Biele, čo by mohlo byť Biele Blato. Predpokladám, že „domáci" historik by vedel pomenovať i ďalšie sídla, ktorých názvy sa časom menili. Kolorovaním je viditeľné odlíšenie území Báčky a Slavonie.

 

K príspevku o Báčskej pevnosti uverejnenom 1. 10. 2018

 

Tretia mapa (obr. 4), tiež pochádzajúca z roku 1718, už popisuje močariny názvami – Sirik (možno vo význame Široká) bara, Čierna bara a nad Báčom Mostonca bara. Vidieť na nej zrejme len návrh odvodňovacieho kanála. Povodie Dunaja je farebne zvýraznené, ako aj hranica oddeľujúca územie Báčky a Slavonie. Ak je na mape označená bodkovaním, tak okolo Petrovaradína je nejednoznačná, lebo jej bodkovanie nekopíruje faredné zvýraznenie. Názvy sídel sa zhodujú s predchádzajúcou mapou, no názov sídla Chemie je azda nezvyklý. Vie ho niekto vysvetliť? Pri porovnaní so súčasnou mapou možno sledovať značné zúženie územia medzi Dunajom a Tisou (modro vyznačenou na ľavej strane výrezu) čo neumožňuje detailné zobrazenie tohto územia. Vyplýva aj z porovnania umiestnení sídel Báč a Begeč v poludníkovom smere so súčasnou mapou.

 

K príspevku o Báčskej pevnosti uverejnenom 1. 10. 2018

 

Táto mapa (obr. 5), pochádzajúca z roku 1738, nám ilustruje nielen nepresnosti v uvádzaní názvov sídel. Tak napr. Báč je zapísaný ako Pač, Paraga ako Paruga, Ilok ako Islok, no najmä obojstranné (voči Dunaju) zakreslenie pevnosti Petrovaradínu. Na predchádzajúcej mape je istá časť opevnenia zakreslená na malom ostrove (zrejme obtekanom umelou vodnou priekopou), ale tu je po ľavej strane toku Dunaja rovnako zakreslená pevnosť, ako tá existujúca na pravej strane. Za zmienku stojí aj spojnica medzi slavónskym Vukovarom, Bačskym Novim Selom, Báčom a Petrovaradínom, ktorá pravdepodobne vyznačuje presun vojenských jednotiek, čo preukazuje aj zápis „Camp: de 1736". Možno predpokladať, že v tomto prípade išlo o presun vojska Habsburgovcov, ktorí sa v rokoch 1736 až 1739 spojili s Ruskou armádov v bojoch proti Osmanom. Priestor medzi Dunajom a Tisou sa značne rozšíril, čím sa približuje súčasnému stavu. Dunaj sa takmer realisticky otáča na sever pri Vukovare, i keď tu je označený ako Bucovar.

 

K príspevku o Báčskej pevnosti uverejnenom 1. 10. 2018

 

Priebeh povodia Dunaja na mape z roku 1770 (obr. 6) už takmer zodpovedá skutočnému stavu, a ako vidno, na nej sú už vyznačené sídla so slovenským osídlením v Báčke – Pivnica, Kulpín, Petrovec, Siľbaš, Buľkes, Bačska Palanka i Hložany. Báč už nie je vyznačený ako pevnosť, takisto ani Ilok, ale zostáva Petrovaradín so svojou časťou na ostrove, obmývanom ramenami Dunaja. Vyznačený je už aj Nový Sad. Tu už vidieť prvé nákresy ciest smerujúce z, resp. do Nového Sadu, ale aj kľukatenie odvodňovacích kanálov z území, v predchádzajúcich mapách vyznačených ako mokriny. Situáciu prvých osadníkov a ich boj s vodou pri zúrodňovaní zeme si možno nájsť aj na tejto stránke kulpin.net.

 

K príspevku o Báčskej pevnosti uverejnenom 1. 10. 2018

 

Na mape z roku 1788 (obr. 7) znova nachádzame Báč ako opevnené sídlo spolu aj s Futogom a Ilokom. Podľa zákresu teraz už cesty medzi Novim Selom, Báčom a Novým Sadom možno predpokladať, že podkladom na jej vypracovanie bola mapa na obr. 5, lebo na oboch mapách sa nachádzajú od ostatných odlišné, no zhodné názvy sídel – Paruga, Noviselo, ale Báč a Vukovar sú pomenované správne. Odvodňovací kanál Rómer Schanz akosi nelogicky nadväzuje na už spomínanú cestu, ktorú takto možno nazvať aj podľa mapového kľúča, ktorý je súčasťou mapy. Na Zadunajsku je skríženými šabľami vyznačených niekoľko miest, čo podľa mapového kľúča zobrazuje miesta porážok, zrejme v bojoch s Osmanmi, aj s udaním rokov.

 

K príspevku o Báčskej pevnosti uverejnenom 1. 10. 2018

 

Báčsku pevnosť možno uvádzať až do začiatku 18. storočia, keď bola vypálená v rámci povstanie Františka II. Rákociho a už nebola nikdy obnovená. Jej uvedenie v mape z roku 1738 (obr. 5) možno ešte tolerovať, no jej uvedenie v mape z roku 1788 (obr. 6) je po takmer polstoročí už nie veľmi akceptovateľným počinom. Autor zrejme nezohľadnil, a možno predpokladať, že ani nepoznal, vtedajšie súvislosti vo vývoji krajiny, ktorú mapoval.

 

Ján Sabo, Prievidza

 

Komentárov  

+1 #1 RE: K príspevku o Báčskej pevnosti uverejnenom 1. 10. 2018p. 2018-10-11 15:48
Skvelá zaujimavá práca. Avšak, ak dovolíte, to "Biele" nijako nemôže byť - Biele Blato. Tá dedina je v Banate, a vznikla v r. 1866 ako Elisenheim - "Lízika". Romer Schantz sú - Rimski Šamčevi, Almaš - Temerin ...
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Paľo Bohuš
Jesenná duma (úryvok)
...
Ja mám rád Sejky,
tekvice žlté, ako slnká,
jesennú hrču smútku
v hrdle,
peniaze listov, čo sa
míňajú
topole pri Begeji
a sladkú, šíru tichosť...

Strácanie hľadám
v kukuričných lesoch,
šuchotavé strácanie
v krvavej vinici
hrozná zabudnutia.
Dym môjho ohňa
po zemi sa stelie.
...

 

Posledné komentáre

Posledné články

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus