Domovská

Večierok so slovenskými spisovateľmi

„Nie často sa stáva v našom prostredí, že odrazu môžeme privítať troch renomovaných slovenských spisovateľov, jeden z nich je síce náš, hoci dlho rokov žije na Slovensku," povedal riaditeľ Slovenského vydavateľského centra (SVC) Vladimír Valentík predstavujúc na včerajšej akcii SVC Zimy s knihou v Báčskeho Petrovca troch vzácnych hostí: Miroslava Bielika, predsedu Spolku slovenských spisovateľov, Jána Tazberíka a Miroslava Demáka. Na večierku sa osobitná pozornosť venovala spolupráci medzi slovenskými a srbskými spisovateľskými združeniami , ale aj prekladovej literatúre.

 

Večierok so slovenskými spisovateľmi

 

Večierok so slovenskými spisovateľmi

 

Večierok so slovenskými spisovateľmi

 

„Osobitne som rád, že je dnes s nami aj básnik, prozaik a predseda Spolku slovenských spisovateľov (SSS) Miroslav Bielik, vďaka ktorému aj naša knižná produkcia v minulom roku bola v značnej miere vyššia ako obvykle i napriek tomu, že sme finančne neboli vynikajúce zabezpečení." Povedal Vladimír Valentík a dodal, že spolupráca, ktorá prebieha predovšetkým vďaka podpore M. Bielika, sa začala roku 2011 a rozšírila sa aj na Združenie spisovateľov Srbska v Belehrade. Vďaka tej spolupráci v uplynulých rokoch vyšli početné knihy srbským autorom po slovensky a z druhej strany publikované boli aj knihy slovenských vojvodinských autorov, ale aj srbských , ktoré vyšli po slovensky a vydané boli v spolupráci Spolku slovenských spisovateľov z Bratislavy s Društvom književnika Srbije z Belehradu a za podpory SVC.

Tak vlani vyšli preklady do slovenčiny Dragana Stanića (Ivana Negrišorca), Zorana Djerića, Jeremiju Lazarevića, ako prvá v tomto rozbehu vyšla kniha Dragana Jovanovića Danilova, v tejto edícii vyšla i kniha Radomira Andrića... Do srbčiny boli preložené knihy Etely Farkašovej, Milana Richtera, Daniela Heviera, Jána Ondruša, Miroslava Bielika, Jaroslava Rezníka, Ľubomíra Feldeka, Jána Tazberíka... Teda v priebehu niekoľkých rokov vznikla malá knižnica srbsko-slovenských prekladov.

Vladimír Valentík potom už odovzdal slovo Miroslavovi Bielikovi „ako vzácnemu hosťovi a spolupracovníkovi na zviditeľňovaní slovenskej vojvodinskej literatúry na Slovensku a zároveň zviditeľňovaní srbskej literatúry na Slovensku".

M. Bielik prezradil, že práve prišli z Rumunska, z Nadlaku a Aradu, kde mali stretnutia s rumunskými spisovateľmi, keďže nadväzujú kontakt so Zväzom spisovateľov Rumunska. Spoluprácu so Združením spisovateľov Srbska označil za príkladnú a osobitne hovoril o spoločnom medzinárodnom projekte spojenom s poéziou, ktorá sa viaže k Dunaju všetkých podunajských štátov. V marci vyjde na Slovensku Veľký pán Dunaj, projekt nazvaný podľa Vaska Popu, ktorý bude obsahovať 10 básní od desiatich klasikov z každej národnej literatúry podunajských národov v preklade do slovenčiny. Predseda SSS spomenul i čerstvú antológiu Básnici 2018, ktorá obsahuje básne 184 slovenských básnikov, členov a priaznivcov Spolku slovenských spisovateľov, vrátane členov, čestných členov a riadnych členov z Vojvodiny.

Čestnou členkou SSS je aj Viera Benková (1939), tohtoročná jubilantka, ktorá sedela v publiku a ktorej verše sú zaradené do spomenutej antológie a to využil M. Bielik a vyzval ju, aby sa im pripojila a prečítala svoju báseň.

 

Večierok so slovenskými spisovateľmi

 

Večierok so slovenskými spisovateľmi

 

Večierok so slovenskými spisovateľmi

 

Keďže aj M. Bielik (1949) bude v tomto roku jubilovať, Vladimír Valentík vyjadril nádej, že sa mu budú môcť zavďačiť výberom z poézie v preklade do srbčiny, ktorý je už v príprave.

Na večierku boli predstavené i najnovšie knihy, ktoré boli vydané v spolupráci SVC a SSS medzi ktoré patrí aj kniha Jána Tazberíka po srbsky Donja tačka svetlosti (Spodný bod svetla). Ide o výber z poézie z autorových troch zbierok, ktoré vybrala a do srbčiny preložila Katarína Mosnáková Bagľašová.

„Tieto preklady budujú akési mosty medzi slovenskou poéziou a srbskou poéziou, a aj medzi poéziou vojvodinských Slovákov. Má to nejaký osobitný význam. Každý preklad je aj svojim spôsobom dobrodružstvom pre tú báseň, ktorú autor napísal, lebo ťažko dopredu povedať, aký výsledok bude. Prekladať báseň je ako napísať tú báseň svojim spôsobom nanovo, objavovanie toho, čo sa ten autor pokúsil vyjadriť. Prekladateľ to môže ešte významovo posunúť ďalej, ozvláštniť, samozrejme, môže to i pokaziť," povedal J. Tazberík.

„Ja som prestal písať básne, keď som mal 35 rokov. Vtedy som si povedal, že radšej budem prekladať dobrých básnikov, ako čo budem písať zlé básne. Radšej prekladám." Zdôveril sa M.Demák, ktorý tiež prezradil, že už urobil preklady asi 80 srbských básnikov do slovenčiny. Spolok Srbov na Slovensku urobil projekt, ktorým sa plánuje vydanie knihy 100 srbských básnikov v preklade do slovenčiny, takže do toho svojho doterajšieho prehľadu má zvoliť a preložiť ďalších dvadsať autorov a paralelne bude prekladať aj Erika Ondrejičku a Juraja Kuniaka do srbčiny.

Keďže bol Miroslav Demák vlani jubilantom, v novembri 2018 oslávil sedemdesiatiny, pri tej príležitosti mu vyšla kniha pre deti Láskovičky.

Úvodom vydareného posedenia s básnikmi prítomných privítala riaditeľka SVD Viera Krstovská.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Víťazoslav Hronec (1944)

BÁSNIK

Sedí za stolom,
   na konci sveta:
vábi ho belosť
   papiera;
dohára sviečka,
   plameň sa zmieta,
ako keď človek
   zomiera.

Vonku na daždi,
   modlia sa všetci
pred tvárou boha
   -vinníka:
zovšadiaľ striehne
   mlčanie vecí
a zmyslu slov sa
   vymyká.

Posledné články

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus