Domovská

Juhoslávia musela zomrieť

Dnes si pripomíname 20 rokov od začiatku leteckých útokov NATO na Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR/SRJ), ktoré trvali 78 dní a ktoré Vláda SRJ, ale aj mnohí iní nazvali agresiou. To, že skutočne išlo o agresiu, vieme najlepšie my tuná všetci, aj keď ten náš „kríž a trest" spred 20 rokov, zahraničie vnímalo a dodnes vníma všelijako. Nevedia oni, to čo my vieme a ani potuchy nemajú, ako hrôzostrašne hučia bombardéry. Počas 11 týždňov lietali nám nad hlavou dňom a nocou, vykonali 2 300 leteckých náletov, teda asi 30 denne. Kiežby svet ani nezvedel, ako je to spať v strehu, s jedným otvoreným okom a jedným uchom načúvať. A keď je hukot už blízko, rýchlo bežať do úkrytu s vedomím, že sa pred silnými bombami a žiarením nemožno ukryť. Nálety sa skončili 10. júna prijatím rezolúcie číslo 1244 na pôde Bezpečnostne rady OSN. Nálety sa skončili, Srbsko bolo zbúrané, krajina hmotne a morálne zdevastovaná... žiadne odškodné sa jej nedostalo a predstavitelia NATO sa dodnes ani len neospravedlnili za obete civilistov – bola to vraj iba kolaterálna škoda.

 

Juhoslávia musela zomrieť

 

 

Vlani v novembri po slovensky vyšla kniha Michaela Parentiho Smrť národa. Útok na Juhosláviu: https://www.pantarhei.sk/knihy/odborna-a-popularno-naucna-literatura/politologia/smrt-narodu-utok-na-juhoslaviu.html

Michael Parenti čerpá zo širokej škály nepublikovaných materiálov a pozorovaní, ktoré získal počas návštevy Juhoslávie v roku 1999. Spochybňuje hlavnú mediálnu líniu vojny a odhaľuje skrytú agendu západných médií, rozhovory o genocíde, etnických čistkách a demokracii. Argumentuje, že západná intervencia v Juhoslávii nebola motivovaná humanitárnou túžbou zastaviť etnické čistky, ale skôr vlastným záujmom odovzdať bývalé komunistické krajiny silám globalizácie voľného trhu. Jeho ekonomické a politické argumenty si získajú najmä čitateľov, ktorí zdieľajú jeho ľavicovú perspektívu.

Juhoslávia musela zomrieť. Tvrdí Michael Parenti, ocenený autor a politológ, hosťujúci profesor Inštitútu pre politické štúdie vo Washingtone. V knihe opísal, čo bolo cieľom Ameriky vo vzťahu k Juhoslávii: premeniť juhoslovanský priestor na oblasť tretieho sveta, v krajinu, ktorá nebude schopná ísť vlastnou cestou rozvoja, zatlačiť ju do situácie s narušenou ekonomikou a s prírodnými zdrojmi, ktoré budú úplne otvorené nadnárodným spoločnostiam, ktoré majú veľký záujem o nerastové bohatstvo na Kosove. Cieľom bolo tiež premeniť Juhosláviu na miesto, kde žijú chudobní, ale gramotní a vyškolení ľudia, ktorí budú musieť pracovať za malé peniaze a ktoré následne ovplyvnia pokles mzdy v Západnej Európe.

 

Juhoslávia musela zomrieť

 

Dôvodom na začiatok útokov údajne boli tvrdé zákroky srbských jednotiek proti albánskym separatistom na Kosove. Vo Vojvodine a v Novom Sade, ktoré sú stovky kilometrov vzdialené od Kosova, ktoré sa považujú za Európu v malom, keďže tu žije 27 národných spoločenstiev, ktoré s tými dôvodmi a zámienkou za NATO agresiu nemali takmer žiaden súvis, „milosrdný anjel" nemilosrdne zničil mnohé významné objekty a v Novom Sade zbúral aj všetky mosty cez Dunaj.

Počas vojenskej operácie nazvanej Milosrdný anjel NATO zhodilo na územie SRJ asi 420.000 projektilov, teda asi 5.400 denne ako aj 37.000 kazetových bômb a tiež zakázanú zbraň - muníciu s obsahom ochudobneného uránu.

V útokoch na SRJ, čiže predovšetkým na užšie Srbsko a Vojvodinu bombardovaním boli zbúrané alebo poškodené objekty, cesty, trate, mosty... školy, zdravotné ustanovizne, budovy štátnych médií v Novom Sade a Belehrade, pamätníky... Škoda sa hodnotí na 30-100 miliárd dolárov. Podľa písania rôznych zdrojov, za 11 týždňov zahynulo 1.200-2.500 osôb.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

+1 #1 RE: Juhoslávia musela zomrieťфрљ 2019-03-24 23:25
За гусле :
" За ваката Клинтон ам`рскога
И лажљива Блера енглескога...
`Милосрђе` за шверцере дроге
Звер превали дуге миље многе..
Уроте се буљуци душмана
Не изоста ни џидад-Осама
Ни бандити издајничког соја
Шестодес`те од великог боја
Деветнај`с њих против Срба -"сами"
Шта лупеже на Косово мами ?
Од крвавог прљавога нуде
Сребрњаке за ов`времене Јуде
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus