Domovská

IN MEMORIAM – za Michalom Juríkom

V noci zo soboty na nedeľu, po dlhšej chorobe, ale znenazdajky, nás opustil Michal Jurík. Michal Jurík sa narodil 4. decembra roku 1944 v Kulpíne. Základnú školu ukončil v rodisku a na Gymnáziu v Báčskom Petrovci maturoval v školskom roku 1962/63. V štúdiách pokračoval na Oddelení slovakistiky Filozofickej fakulty v Novom Sade. Krátko pracoval v Hlase ľudu a v Slovenskej redakcii Novosadského rozhlasu verejného servisu RTV strávil ďalších 32 rokov. Pôsobil tam od roku 1973 a v auguste roku 2005 využil sociálny program a odstupné a z redakcie takýmto spôsobom odišiel do predčasného dôchodku.

 

Do Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu Michal Jurík chodieval aj ako penzista a sadal si vždy na svoje miesto. Prišiel aj na Katarínsku oslavu 25. 11. 2005

 

Do Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu Michal Jurík chodieval aj ako penzista a sadal si vždy na svoje miesto. Prišiel aj na Katarínsku oslavu 25. 11. 2005

 

Do Slovenskej redakcie Novosadského rozhlasu Michal Jurík chodieval aj ako penzista a sadal si vždy na svoje miesto. Prišiel aj na Katarínsku oslavu 25. 11. 2005

 

Michal Jurík bol v novosadskom rozhlase roky redaktorom zábavných a kultúrnych relácií: Rozhlasový kolovrátok, Kaleidoskop, Súzvuky...a priprával aj osobitné relácie k významným sviatkom a udalostiam, napríklad Silvestrovský stromček. Široký rozhľad, nielen kultúrnych lež aj spoločensko-politických udalostí, mu umožňoval vyjadrovať vlastné stanovisko, písať poznámky k určitej aktuálnej udalosti, recenzie, alebo komentáre a blízka mu bola aj polemická karikatúra a vtipná úvahová črta – causerie.

Rozmýšľal teda vlastnou hlavou a mal vlastné stanovisko.

Posledná rozlúčka s Michalom Juríkom bude vo štvrtok 18. apríla o 12,45 h na Novom cintoríne v Novom Sade.

Česť jeho pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus