Domovská

Revitalizácia chmeliarstva a naša tradícia

Vo Vojvodine vlani iniciovali program revitalizácie chmeliarstva a s tým cieľom pokrajinská vláda začala s podporou výstavby nových chmeľníc. Prvé výsledky sú nateraz skromnejšie, avšak s podporou sa pokračuje aj v tomto roku. Chmeľom je vysadených nových 8 ha plôch. To pomôže malým „craft" pivovarom, ktorých rozvoj aj v tomto roku tiež podporí pokrajinská vláda. „Chceme rozpracovať jednu kompletnú agrárnu politiku, od primárnej výroby po spracovanie," vyhlásil pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo Vuk Radojević a dodal, že sú miny pivovary čoraz populárnejšie a už ich máme 44. Chmeľ teda má perspektívu a v DOO Petrovec postupne rozširujú plochy pod touto priemyselnou plodinou. Vedľa Kulpína vlani tiež bola chmeľom vysadená jedna menšia plocha a v týchto dňoch k nej pribúda ďalšia. Sú teda reálne šance, že už na budúci rok dôstojne a hrdo oslávime 250 rokov našej chmeliarskej tradície.

 

Revitalizácia chmeliarstva a naša tradícia

 

Revitalizácia chmeliarstva a naša tradícia

 

Revitalizácia chmeliarstva a naša tradícia

 

Tu v Báčke sa už štvrť milénia dobre darí predovšetkým autochtónnej odrode chmeľu Báčka, ale aj domácim odrodám Aroma a Robusta. Z nich možno vyrobiť to najlepšie pivo. Máme tu dobrú pôdu aj pre americké odrody a máme aj dobrých odborníkov. Na takých pevných základoch sa v Sústave Petrovec pred siedmimi rokmi začalo s revitalizáciou chmeliarstva. Aj v tých nežičlivých časoch sa v tomto podniku snažili vo svojom výrobnom programe zachovať chmeliarsku výrobu. Teraz už tých prvotných 5 ha rozšírili na 20 ha a plochy plánujú aj ďalej zväčšovať. S tým cieľom už niekoľko rokov Sústava Petrovec organizuje aj Deň chmeľu.

Zo zachovaného a prístupného archívu sa dozvedáme, že prvá chmeľnica v Srbsku bola zasadená v chotári Báčskeho Petrovca, keď sadenice tejto rastliny z mesta Žatec, z bývalého Československa, vtedajšieho Rakúsko – Uhorska, priniesol gróf Andrej Hadík ako žatecký chmeľ pod menom "Bačka". Na majetku grófa Hadíka jestvoval aj pivovar... Viac TU: https://petrovec-hops.com/sk/z-dejin/

 

Revitalizácia chmeliarstva a naša tradícia

 

Albert Martiš (1855 Kulpín – 1918 Padina) má tiež nezmazateľné zásluhy na rozvoji vojvodinského chmeliarstva, kde sa považuje za jeho priekopníka. Publicista Ján Jančovic citujúc časopis pre hospodárstvo, remeslo a domáci život Obzor v Ružomberku z roku 1900, uvádza - Albert Martiš, príkladný hospodár, včelár a chmeliar bol na výstave v Paríži vyznamenaný striebornou medailou za racionálne pestovanie chmeľu. Už predtým získal na uhorských výstavách medaily a 600 korunovú odmenu.

Na začiatku XX. storočia v petrovskom chotári už bolo 1000 k.j. chmeľníc. V roku 1907 v Petrovci bol vystavaný prvý špecializovaný sklad na chmeľ.

V období rokov 1927– 1939 v Petrovci existovala aj Súkromná chmeliarsko-hospodárska škola.

V roku1954 v rámci Poľnohospodárskeho ústavu v Novom Sade založená bola osobitná Výskumná stanica pre chmeľ a konope v Báčskom Petrovci, ktorá postupne prerástla v Ústav pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny.

V roku 1974 Petrovec získal aj doktora chmeliarstva. Ján Kišgeci sa tak stal prvým doktorom vied a najlepším znalcom chmeľu v celej Juhoslávii.

Dalo by sa teda povedať, že nás s chmeľom viažu silné putá a že je to tradičná naša dolnozemská slovenská plodina.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus