Domovská

Revitalizácia chmeliarstva a naša tradícia

Vo Vojvodine vlani iniciovali program revitalizácie chmeliarstva a s tým cieľom pokrajinská vláda začala s podporou výstavby nových chmeľníc. Prvé výsledky sú nateraz skromnejšie, avšak s podporou sa pokračuje aj v tomto roku. Chmeľom je vysadených nových 8 ha plôch. To pomôže malým „craft" pivovarom, ktorých rozvoj aj v tomto roku tiež podporí pokrajinská vláda. „Chceme rozpracovať jednu kompletnú agrárnu politiku, od primárnej výroby po spracovanie," vyhlásil pokrajinský tajomník pre poľnohospodárstvo Vuk Radojević a dodal, že sú miny pivovary čoraz populárnejšie a už ich máme 44. Chmeľ teda má perspektívu a v DOO Petrovec postupne rozširujú plochy pod touto priemyselnou plodinou. Vedľa Kulpína vlani tiež bola chmeľom vysadená jedna menšia plocha a v týchto dňoch k nej pribúda ďalšia. Sú teda reálne šance, že už na budúci rok dôstojne a hrdo oslávime 250 rokov našej chmeliarskej tradície.

 

Revitalizácia chmeliarstva a naša tradícia

 

Revitalizácia chmeliarstva a naša tradícia

 

Revitalizácia chmeliarstva a naša tradícia

 

Tu v Báčke sa už štvrť milénia dobre darí predovšetkým autochtónnej odrode chmeľu Báčka, ale aj domácim odrodám Aroma a Robusta. Z nich možno vyrobiť to najlepšie pivo. Máme tu dobrú pôdu aj pre americké odrody a máme aj dobrých odborníkov. Na takých pevných základoch sa v Sústave Petrovec pred siedmimi rokmi začalo s revitalizáciou chmeliarstva. Aj v tých nežičlivých časoch sa v tomto podniku snažili vo svojom výrobnom programe zachovať chmeliarsku výrobu. Teraz už tých prvotných 5 ha rozšírili na 20 ha a plochy plánujú aj ďalej zväčšovať. S tým cieľom už niekoľko rokov Sústava Petrovec organizuje aj Deň chmeľu.

Zo zachovaného a prístupného archívu sa dozvedáme, že prvá chmeľnica v Srbsku bola zasadená v chotári Báčskeho Petrovca, keď sadenice tejto rastliny z mesta Žatec, z bývalého Československa, vtedajšieho Rakúsko – Uhorska, priniesol gróf Andrej Hadík ako žatecký chmeľ pod menom "Bačka". Na majetku grófa Hadíka jestvoval aj pivovar... Viac TU: https://petrovec-hops.com/sk/z-dejin/

 

Revitalizácia chmeliarstva a naša tradícia

 

Albert Martiš (1855 Kulpín – 1918 Padina) má tiež nezmazateľné zásluhy na rozvoji vojvodinského chmeliarstva, kde sa považuje za jeho priekopníka. Publicista Ján Jančovic citujúc časopis pre hospodárstvo, remeslo a domáci život Obzor v Ružomberku z roku 1900, uvádza - Albert Martiš, príkladný hospodár, včelár a chmeliar bol na výstave v Paríži vyznamenaný striebornou medailou za racionálne pestovanie chmeľu. Už predtým získal na uhorských výstavách medaily a 600 korunovú odmenu.

Na začiatku XX. storočia v petrovskom chotári už bolo 1000 k.j. chmeľníc. V roku 1907 v Petrovci bol vystavaný prvý špecializovaný sklad na chmeľ.

V období rokov 1927– 1939 v Petrovci existovala aj Súkromná chmeliarsko-hospodárska škola.

V roku1954 v rámci Poľnohospodárskeho ústavu v Novom Sade založená bola osobitná Výskumná stanica pre chmeľ a konope v Báčskom Petrovci, ktorá postupne prerástla v Ústav pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny.

V roku 1974 Petrovec získal aj doktora chmeliarstva. Ján Kišgeci sa tak stal prvým doktorom vied a najlepším znalcom chmeľu v celej Juhoslávii.

Dalo by sa teda povedať, že nás s chmeľom viažu silné putá a že je to tradičná naša dolnozemská slovenská plodina.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus