Domovská

Nadlacké vydavateľstvo a vojvodinské školstvo predstavené na Slovensku

Uplynulý týždeň sa v Banskej Bystrici v organizácii Univerzity Mateja Bela konali dve úspešné akcie prezentujúce dejiny, kultúru a súčasný život dolnozemských Slovákov. Bola to prezentácia Vydavateľstva Ivan Krasko z Nadlaku (s dôrazom na monografie Krátke dejiny dolnozemských Slovákov autora Miroslava Kmeťa a Naši vo svete – Slováci južne od hranice Slovenska autora Ladislava Lenovského) a prednáška PaedDr. Svetlany Zolňanovej na tému Minoritné školstvo v Srbsku (so zameraním na výučbu slovenského jazyka).

 

Pavel Hlásnik, Ladislav Lenovský, Miroslav Kmeť a Katarína Mosnáková Bagľašová

 

Pavel Hlásnik, Ladislav Lenovský, Miroslav Kmeť a Katarína Mosnáková Bagľašová

 

Prezentácia Vydavateľstva Ivan Krasko z Nadlaku sa konala 30. apríla 2019 a bola prvým oficiálnym predstavením vydavateľskej produkcie Slovákov v Rumunsku v prestížnej ustanovizni akou je Štátna vedecká knižnica v Banskej Bystrici. Vo svojom príhovore túto skutočnosť vyzdvihla aj pani riaditeľka ŠVK PhDr. Blanka Snopková, PhD., ktorá zároveň vyjadrila nádej, že je to prvý krok k budúcej spolupráci nadlackého vydavateľstva a ich ustanovizne. Svojou prítomnosťou a príležitostným príhovorom podujatie poctil aj rektor Univerzity Mateja Bella v Banskej Bystrici, doc. Ing. Vladimír Hiadlovský, PhD.

 

Prezentáciu nadlackého vydavateľstva otvoril Vladimír Hiadlovský

 

Prezentáciu nadlackého vydavateľstva otvoril Vladimír Hiadlovský

 

Vydavateľstvo Ivan Krasko vzniklo pri jednej z najvýznamnejších inštitúcií Slovákov žijúcich v Rumunsku – Kultúrnej a vedeckej spoločnosti Ivana Krasku v Nadlaku, ktorá tohto roku oslavuje 25. výročie. Okrem kníh v slovenčine od slovenských autorov v Rumunsku, vo Vydavateľstve Ivan Krasko vychádzajú aj knihy slovenských autorov zo Slovenska, Maďarska a Vojvodiny, taktiež preklady rumunských autorov do slovenčiny, ale aj preklady slovenských a českých autorov do rumunčiny a autorov rôznych iných národností, ako i rozličné príležitostné vydania. Vydavateľstvo sa pravidelne prezentuje svojou knižnou produkciou na knižných veľtrhoch v Rumunsku i v zahraničí. Od založenia do roku 2008 túto inštitúciu viedol Ondrej Štefanko, po jeho smrti sa predsedom stal Ivan Miroslav Ambruš. Na prezentácii v Banskej Bystrici sa spred Vydavateľstva zúčastnil Mgr. Pavel Hlásnik, osvetový a kultúrny dejateľ Slovákov v Rumunsku a prvý podpredseda Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku.

 

Jedným z recenzentov prezentovaných kníh bol kulpínsky rodák Michal Babiak

 

Jedným z recenzentov prezentovaných kníh bol kulpínsky rodák Michal Babiak

 

Po všeobecnom prehľade činnosti Vydavateľstva Ivan Krasko a ich najvýznamnejších aktivít a vydaných knižných titulov, nasledovali knižné premiéry monografií Krátke dejiny dolnozemských Slovákov autora Miroslava Kmeťa a Naši vo svete – Slováci južne od hranice Slovenska autora Ladislava Lenovského. Trojzväzkové dielo prof. PhDr. Ladislava Lenovského, PhD. predstavili doc. Mgr. Katarína Slobodová Nováková, PhD., dekanka Filozofickej fakulty Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave a doc. PhDr. Michal Babiak, PhD. z Katedry estetiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. O svoje dojmy z výskumov na Dolnej zemi a príprave kníh sa s prítomnými podelil aj samotný autor. Krátky prehľad sťahovania Slovákov na Dolnú zem podal doc. PhDr. Peter Mičko, PhD. z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, ktorý potom detailnejšie rozanalyzoval trilógiu Krátke dejiny dolnozemských Slovákov. V závere nechýbal ani príhovor autora – doc. PaedDr. Miroslava Kmeťa, PhD., pedagóga na Katedre histórie FF UMB a najnovšie i predsedu novozaloženého Centra pre výskum dejín a kultúry Slovákov na Dolnej zemi.

 

Juraj Súdi svojim prednesom spestril podujatie

 

Juraj Súdi svojim prednesom spestril podujatie

 

Podujatie dvomi skladbami spestril huslista Juraj Súdi, študent Akadémie múzických umení v Banskej Bystrici a zaznela aj báseň Ivana Miroslava Ambruša Byť Slovákom v prednese Kataríny Mosnákovej Bagľašovej, ktorá podujatie moderovala. Sprievodným podujatím prezentácie bola predajná výstava publikácií Vydavateľstva Ivan Krasko z Nadlaku.

O tri dni neskôr bola na Katedre slovenského jazyka a komunikácie Filozofickej fakulty UMB pre odbornú a širokú verejnosť zorganizovaná prednáška PaedDr. Svetlany Zolňanovej, koordinátorky Výboru pre vzdelávanie Národnostnej rady slovenskej národnostnej menšiny v Srbsku. Prednáška Minoritné školstvo v Srbsku (so zameraním na výučbu slovenského jazyka) priblížila dejiny slovenského školstva v Srbsku, zákonné predpisy, učebné osnovy, možnosti vyučovania v materinskom jazyku, ako aj odborné zdokonaľovanie učiteľov a Strategický plán vzdelávania NRSNM. Veľmi zaujímavou informáciou je skutočnosť, že slovenské minoritné školstvo v Srbsku má dôkladne prepracovaný a fungujúci vzdelávací systém jednak vďaka desaťročiami jeho tvorenia, ale iste aj vďaka prítomnosti 22 etnických minorít v Srbsku, ktorým Srbsko umožňuje vzdelávať sa v materinskom jazyku.

 

Zábery z prednášky Svetlany Zolňanovej

 

Zábery z prednášky Svetlany Zolňanovej

 

Zábery z prednášky Svetlany Zolňanovej

 

Prítomní si mali možnosť zalistovať v slovenských učebniciach zo Srbska a tiež pozrieť video upútavku, ktorou slovenská redakcia Rádio-televízie Vojvodiny vyzýva deti zapísať sa do slovenských škôl. Prednášku uviedla Mgr. Lujza Urbancová, PhD. prodekanka pre medzinárodnú spoluprácu, rozvoj a vzťahy s verejnosťou, tiež predsedníčka Pobočky Slovenskej jazykovednej spoločnosti v Banskej Bystrici, ktorá sa podpisuje pod organizáciu prednášky spolu s doc. PhDr. Katarínou Chovancovou, PhD., prorektorkou pre medzinárodnú spoluprácu a celoživotné vzdelávanie.

Prípravu a realizáciu oboch podujatí malo na starosti Metodické centrum pre Slovákov žijúcich v zahraničí Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.

 

Katarína Mosnáková Bagľašová

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články

pdvk

sns

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus