Domovská

Z aromatického literárneho záhonu Viery Benkovej

...nedivte sa, že sa do tohto môjho literárneho záhonu dostala už pomaly zabudnutá a priam do úplného zabudnutia odsunutá vynikajúca rastlina, ktorú sme ako deti volali „parôžky". Hrali sme sa s jej plodmi, robili sme si z nich pečiatky alebo nám to boli poštové listy, do ktorých sme si ukrývali naše tajné sny a slová... A sťa v pravej rozprávke „parôžky" sme potom zjedli; ako deti sme tušili, že tieto plody sú liečivé a po ich prehltnutí naše tajomstvá zostanú naďalej tajomstvami... Slezové plody – koláčiky, pagáčiky či parôžky, liečili nielen telo, ale aj ľudskú dušu... Píše okrem iného Viera Benková, v krátkej próze Slezová ruža, kde opisuje i priaznivé vplyvy slezu pri niektorých zdravotných problémoch. Avšak, do tohto liečiteľsko-spomienkovo-literárneho príbehu mimochodom vsunula aj román Záhrada slezovej farby Branka Ćopića, pestovanie slezovej ruže v záhrade pána učiteľa Alberta Martiša v Padine, niekdajšie prašné cesty v jej rodnom Petrovci... Podobným spôsobom autorka vo svojej najnovšej knihe Z aromatického literárneho záhonu opísala pätnásť rastlín. Knihu v týchto dňoch vydal MOMS Petrovec k spisovateľkinej osemdesiatke.

 

Z aromatického literárneho záhonu Viery Benkovej

 

Z aromatického literárneho záhonu Viery Benkovej

 

„Kniha je výplodom tradície ľudového liečiteľstva , ktoré bolo v minulosti v našich končinách zastúpené v hojnej miere a tradíciu má aj v spisovateľkinej rodine," uvádza v úvodných slovách Katarína Melegová Melichová, predsedníčka MOMS Petrovec. Otec Viery Benkovej bol totiž liečiteľom a matka pochádzala z malej horskej dediny Čičmany, kde v zimnom období obyvatelia boli úplne izolovaní od iných miest a museli siahať po bylinkách.

„Autorka aj touto knihou dokazuje svoj vrúcny vzťah k prírode, k rodisku, k rodine, ale je to zároveň aj orodovanie, aby sa človek navrátil k svojej podstate, k prírode, lebo v celom literárnom diele Viery Benkovej môžeme sledovať jej silné prepojenie s prírodou," píše ďalej v úvodníku K.M. Melichová, ktorá hodnotí, že sa aj táto Benkovej próza vyznačuje lyrikou, že z nej vanie autorkino prianie dožičiť aj nám z toho blahodarného puta.

Keďže je Viera Benková predovšetkým poetkou, kniha sa začína básňou Materina dúška. Potom už nasledujú krátke prózy: Keď zakvitnú lipy, Slezová ruža, Nechtík lekársky alebo divotvorná lekáreň, Rozprávkové metlíňa, Skorocel kopijovitý – matka rastlín, Fialka (Viola odorata), Stračia nôžka, Zázračný kostihoj, Dlhoveká baza, magická sila kôpru, Dlhoveký cícer, Spagyrická príprava kvintesencia, Drobná pažítka, verná kamarátka, Statočná čakanka a Nostalgická terapia levešťokom.

Kniha má 70 strán a umeleckými fotografiami ju spestrila autorkina dcéra Alena Jelenkovićová. Vreckový formát umožňuje jednoduché nosenie knihy v taške a siahnutie po nej hoci priamo pri rastlinách, v prírode na výlete, v parku na lavičke, v autobuse... Vyšla v náklade 400 kusov a vytlačila ju Alfa–Graf NS.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus