Domovská

Chmeľ náš domáci

Ešte si mnohí dobre pamätáme na to, ako koncom augusta a začiatkom septembra celý Petrovec rozvoniaval chmeľom. Tá vôňa sa šírila z 1500 ha chmeľníc a vtedy sa aj akýsi rozbláznený duch chmeľu a piva v čase oberačky vznášal nad dedinou – množstvo ľudí, rôzne kroje a nárečia, spev, smiech... Do Petrovca sa hrnuli húfy ľudí z rôznych častí krajiny, – „oberáči". Nálada bývala veselá. Možno to bola radosť z práce, zo zisku, z nových známostí a možno i zo sedatívnych účinkov chmeľu. Tie účinky medicína aj dnes využíva pri nervovej podráždenosti, nepokoji, nespavosti, migréne, stavoch napätia a vyčerpania. Aj pivo dobre chutí, zvlášť v letnej horúčave.

 

Chmeľ náš domáci

 

Chmeľ náš domáci

 

Zo zachovaného a prístupného archívu sa dozvedáme, že prvá chmeľnica v Srbsku bola zasadená v chotári Báčskeho Petrovca, keď sadenice tejto rastliny z mesta Žatec, z bývalého Československa, vtedajšieho Rakúsko – Uhorska, priniesol gróf Andrej Hadík (1711 Žitný ostrov – 1790 Viedeň) ako žatecký chmeľ pod menom "Bačka". Na majetku grófa Hadíka vo Futogu jestvoval aj pivovar... Albert Martiš (1855 Kulpín – 1918 Padina) má tiež nezmazateľné zásluhy na rozvoji vojvodinského chmeliarstva a vďaka jeho snahe sa chmeľ rozšíril po našich slovenských osadách.

Na začiatku XX. storočia v petrovskom chotári už bolo 1000 k.j. chmeľníc. V roku 1907 v Petrovci bol vystavaný prvý špecializovaný sklad na chmeľ.

V období rokov 1927– 1939 v Petrovci existovala aj Súkromná chmeliarsko-hospodárska škola.

V roku1954 v rámci Poľnohospodárskeho ústavu v Novom Sade založená bola osobitná Výskumná stanica pre chmeľ a konope v Báčskom Petrovci, ktorá postupne prerástla v Ústav pre chmeľ, cirok a liečivé rastliny.

V roku 1974 Petrovec získal aj doktora chmeliarstva. Ján Kišgeci sa tak stal prvým doktorom vied a najlepším znalcom chmeľu v celej Juhoslávii.

 

Chmeľ náš domáci

 

Chmeľ náš domáci

 

Do tých sedemdesiatich rokov sa chmeľ ešte udržiaval na našich poliach, avšak potom nasledoval náhli úpadok, až zánik tej našej slovenskej 200-ročnej chmeľovej tradície.

Avšak, po 50 rokoch sa chmeľ pomaly znova vracia na naše polia. Vo Vojvodine vlani iniciovali program revitalizácie chmeliarstva a s tým cieľom pokrajinská vláda začala s podporou výstavby nových chmeľníc. Prvé výsledky sú nateraz skromnejšie, avšak s podporou sa pokračuje aj v tomto roku. Chmeľom je vysadených nových 8 ha plôch. To pomôže malým „craft" pivovarom, ktorých rozvoj aj v tomto roku tiež podporí pokrajinská vláda.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus