Domovská

O gymnáziu v časopise Slovenský svet z roku 1923

„...naši bratia v Juhoslávii nielen žijú, ale sa i organizujú a národne krásne pracujú. Máme ich v juhoslovanskej Báčke zo 30.000, v Torontálskej vyše 15.000, a Srieme takmer 20.000, a môžeme byť bez starostí o ich národné povedomie a o ich budúcnosť. A to je vec, ktorá im robí česť!" Tak písal Slovenský svet – obrázkový časopis Slovenska v roku 1923, a v texte ďalej uvádzal, že si po prevrate Slováci v Juhoslávii urobili svojim národným strediskom Petrovec, z čiastky preto, že je to povedomá a spolu najľudnatejšia slovenská osada, v ktorej žije takmer 8.000 Slovákov, z čiastky preto, že Petrovčania preukázali najväčšiu obetavosť za národné potreby. Tak skrsla v Petrovci i prvá slovenská kníhtlačiareň, v ktorej vychodil i slovenský týždenník Národná Jednota a tam bolo založené i slovenské reálne gymnázium.

 

O gymnáziu v časopise Slovenský svet z roku 1923

 

V časopise Slovenský svet sa ohľadom založenia gymnázia v Petrovci tiež uvádza, že by úradné kruhy radšej boli videli, aby ono bolo v blízkom Novom Sade, ktoré malo v tom čase 30.000 obyvateľov a v ktorom vtedy žilo takmer 2.000 Slovákov. „Úradné kruhy" vtedy sľubovali podporu iba v prípade, ak sa gymnázium bude stavať v Novom Sade a podľa písania novín, pevné odhodlanie Petrovčanov si vyžadovalo veľkých obetí, keďže boli odkázaní prakticky na vlastné sily a na súkromnú pomoc. Predsa, zásluhou a prostredníctvom československého vyslanectva v Belehrade došlo k priateľskej dohode. „Československá republika ustálila darovať na toto gymnázium 1 milión korún (takmer tri milióny dinárov), a na základe tejto podpory priniesli obeť i juhoslovanské úradné kruhy. Tak sa stalo, že pri terajších júlových národných slávnostiach slovenských v Petrovci položený bol slávnostne i základný kameň ku novej budove slovenského reál. gymnázia a urobené poriadky, aby bolo zaistené jeho jestvovanie v budúcnosti." Uvádza časopis Slovenský svet, ročník III. číslo 31.

 

O gymnáziu v časopise Slovenský svet z roku 1923

 

V článku sa píše aj o rozpade Uhorska a začiatkoch života Slovákov v novoutvorenom štáte. „Nikde za hranicami republiky nevynikajú naši slovenskí bratia tak povedomým a jednomyseľne svorným národným životom, ako v Juhoslávii. Dokázali to podivuhodným spôsobom už dávno pred vojnou, keď si oni roku 1905 jediní zo všetkých Slovákov v bývalom Uhorsku zvolili slovenského poslanca do peštianskeho snemu (Milana Hodžu), a dokázali to o rok v nasledujúcich voľbách. Vtedy si celé Slovensko vlastne prvý raz dobre upovedomilo, akých verných, smelých a povedomých Slovákov máme tam ďaleko na juhu pri býv. srbských a chorvátskych hraniciach okolo Nového Sadu, v krásnych obciach v Petrovci, v Kysáči, v Kulpíne, v Pivnici, v Selenči, v Laliti atď. i ďalej na sriemskej pôde: v St. Pazove, v Surčíne, v Boljevcach, v Iloku a konečne i v Torontálskej (v Padine, v Kovačici)....

Na článok v Slovenskom svete pred pol druha rokom upozornil aj Ján Sabo z Prievidze, pôvodom Kulpínčan TU: http://www.kulpin.net/22-aktuality/aktuality/10254-o-petrovci-a-gymnaziu-v-casopise-slovensky-svet-z-roku-1923

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Ján Myjavec (1909 – 1985)

Pôjdeme

Nad riekou širokou
brezy sa klonia
v hladinu neskalenú.
A ktosi v diaľke
piesňou divokou
objíma žírne polia.
...
Vzduchom už vibrujú
záchvevy leta,
v rozpuku krás
ktosi nás volá.
Pôjdeme, priateľu,
veď je už čas.

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus