Domovská

90. výročie Slovenskej čitárne v Dobanovciach

Slovenská čitáreň bola prvým slovenským združením v Dobanovciach, z ktorého o 5 rokov neskôr postupne vyrastali Slovenský dom, Slovenský kultúrno-osvetový spolok Šafárik, MOMS Dobanovce a Aktív žien.

Podľa relevantných údajov Slováci v Dobanovci žijú asi 160 rokov a neoficiálne, podľa niektorých dokumentov, ešte v roku 1804 zomrel v Dobanovciach a tam bol aj pochovaný Slovák, ktorý sa v nich narodil.

 

Modlitebnica Slovenskej evanjelickej cirkvi v Dobanovciach

 

Modlitebnica Slovenskej evanjelickej cirkvi v Dobanovciach

 

Dobanovskí Slováci dlho nemali žiadnu formu spoločenskej organizovanosti, vyjmúc cirkvi, alebo svojpomoci – „móby" a tiež priadok, na ktorých sa stretli, pracovali a zároveň sa bavili. V roku 1892 získavajú samostatnú cirkevnú radu evanjelickej cirkvi, ktorá dovtedy, spolu s nemeckým spoločenstvom, patrila k Surčinu. Prvý slovenský učiteľ prichádza do Dobanoviec 1906. Vtedy vzniká najprv slovenské oddelenie a nasledujúci rok bola otvorená slovenská škola.

V rovnakom roku – 1907, bola vybudovaná modlitebnica Slovenskej evanjelickej cirkvi.

 

Biskup Adam Vereš a Ján Litavský (prvý zľava) koncom roku 1929

 

Biskup Adam Vereš a Ján Litavský (prvý zľava) koncom roku 1929

 

V medzivojnovom období v Dobanovciach žilo asi 2500 Srbov, 600 – 700 Nemcov, 600 – 700 Slovákov a asi 200 ďalších. Slováci vždy žili v zhode s ostatnými svojimi spoluobčanmi, avšak spoločensky a kultúrne sa veľmi neangažovali. Tak to bolo až do návratu rodiny Litavskej z Bulharska. Táto rodina bola veľmi majetná, pokroková, vzdelaná a spoločensky aktívna. Zapájala sa aj do cirkevných a školských aktivít.

Litavská rodina bola v tom čase veľmi bohatá, vyspelá a vzdelaná, spoločensky aktívna. Boli veľmi aktívni a zaoberali sa aj cirkevným životom.

Pavel Litavský st. bol koniarom, kováčom a kolárskym majstrom a syn Ján fotografom a Pavel ml. elektrikárom. Hneď ako sa zabezpečili materiálne a bytovo, rozhodli sa urobiť niečo pre dobanovských Slovákov a pre samotné Dobanovce.

 

Rodina Litavská roku 1929

 

Rodina Litavská roku 1929

 

Prvým, kto podnikol konkrétne kroky na riešení problémov Slovákov v Dobanovciach bol Ján Litavský, ktorý začal klopať na dvere štátnych a tiež slovenských inštitúcií a písať listy na všetky možné adresy. Jedným z dôkazov je otvorený list v časopise Národná jednota zo začiatku roku 1922, kde pod značkou „Známy" kritizoval, že: „..o Dobanovčanoch nikto nepíše, ako by nás ani na svete nebolo. Žiaľ Bohu niet sa ani čomu diviť: v Dobanovciach nemáme ani jednoho slovenského obchodníka, majstra, učiteľa, farára, zkrátka nikoho, kto by nás spájal s ostatným svetom."

Rodina Litavská si kúpila rádio a gramofón a začala kupovať knihy, časopisy a gramofónové platne a do svojho domu zhromažďovať ľudí, aby tam mohli čítať a počúvať rozhlas. Koncom roku 1928 a začiatkom roku 1929 získali povolenie patričných úradov, aby priviedli do Dobanoviec učiteľa Jána Vitéza a učiteľa náboženstva Ferda Klátika.

 

Učiteľ náboženstva v Dobanovciach Ferdo Klátik roku 1929

 

Učiteľ náboženstva v Dobanovciach Ferdo Klátik roku 1929

 

Učiteľ v slovenskej škole Ján Vitéz v roku 1929

 

Učiteľ v slovenskej škole Ján Vitéz v roku 1929

 

Dom rodiny Litavskej sa od 15. októbra 1929 oficiálne stáva Slovenskou čitárňou, v ktorej bol aktívny čítací klub. Dodnes je zachovaný výzor tohto domu

 

Dom rodiny Litavskej sa od 15. októbra 1929 oficiálne stáva Slovenskou čitárňou, v ktorej bol aktívny čítací klub. Dodnes je zachovaný výzor tohto domu

 

Roku 1930 sa zo dvadsať významných dobanovských Slovákov dohodli o založení Slovenského domu a Kultúrno-osvetového spolku (Ján Vitéz v strede a bratia Litavskovci prví dvaja sprava)

 

Roku 1930 sa zo dvadsať významných dobanovských Slovákov dohodli o založení Slovenského domu a Kultúrno-osvetového spolku (Ján Vitéz v strede a bratia Litavskovci prví dvaja sprava)

 

Rodina Litavská roku 1931 darúva pozemok a začiatočný kapitál na zabezpečenie potrebnej dokumentácie a výstavby Slovenského domu. S učiteľom Jánom Vitézom potom začali kampaň po slovenských dedinách, kde žiadali pomoc v zabezpečení finančných prostriedkov potrebných na ukončenie výstavby.

 

Učiteľ Ján Vitéz s rodinou

 

Učiteľ Ján Vitéz s rodinou

 

Národná jednota takmer v každom čísle v rokoch 1929 – 1935 písala o výstavbe dobanovského Slovenského domu, ktorý sa staval svojpomocou (dolu vľavo učiteľ Vitéz dozerá na práce)

 

Národná jednota takmer v každom čísle v rokoch 1929 – 1935 písala o výstavbe dobanovského Slovenského domu, ktorý sa staval svojpomocou (dolu vľavo učiteľ Vitéz dozerá na práce)

 

S výstavbou Slovenského domu sa začalo na jar roku 1932 a ukončený bol koncom leta 1934. Slávnostne mal byť otvorený 15. októbra 1934 v deň piateho výročia Slovenskej čitárne, avšak po atentáte na kráľa Aleksandra I Karađorđevića 9. októbra 1934 v Marseille vyhlásený bol 40-dňový smútok, takže sa slávnostné otvorenie odročilo do jari roku 1935.

 

Slovenský dom v Dobanovciach koncom roku 1934

 

Slovenský dom v Dobanovciach koncom roku 1934

 

90. výročie Slovenskej čitárne v Dobanovciach

 

O slávnostnom otvorení Slovenského domu Národná jednota informovala na titulnej strane. Otvárací ceremoniál bol na programe po bohoslužbách a v pokračovaní nasledovalo najprv prvé divadelné predstavenie dobanovských Slovákov: Dobrá bolesť čo dá pojesť a po obede aj komédia Strašidlá v troch častiach.

 

Účastníci kultúrno-umeleckého programu na slávnostnom otvorení domu

 

Účastníci kultúrno-umeleckého programu na slávnostnom otvorení domu

 

Slovenský dom vybudovali dobanovskí Slováci dobrovoľníckou prácou a za finančnej podpory kráľa Aleksandra, ministerstva kultúry, československého prezidenta T.G. Masaryka, jednotlivcov a združení z viacerých slovenských dedín, avšak najväčšia zásluha patrí rodine Litavskej a učiteľovi Jánovi Vitézovi.

 

Zakladatelia SKOS Šafárika, MOMS Dobanovce a Aktívu žien koncom roku 1934 a začiatkom roku 1935

 

Zakladatelia SKOS Šafárika, MOMS Dobanovce a Aktívu žien koncom roku 1934 a začiatkom roku 1935

 

Po založení Aktívu žien organizovaný bol šijací kurz za podpory firmy Singer (prvá predsedníčka žien Anna Litavská roku 1935 na fotografii prvá sprava)

 

Po založení Aktívu žien organizovaný bol šijací kurz za podpory firmy Singer (prvá predsedníčka žien Anna Litavská roku 1935 na fotografii prvá sprava)

 

Slovenský dom nepretržite pôsobil do roku 1990, počas II. sv. vojny do neho bola presťahovaná škola a neskôr v ňom vznikali viaceré sekcie, čitáreň, športové kluby, prebiehali podujatia, programy, v 60-tých a 70-tých rokoch bol kinom a diskotékou, v ňom sa organizovali koncerty, medzi iným aj koncert YU skupiny... Slovenský dom spravovali prevažne učitelia, medzi ktorými bol do 80-tych rokov najvýznamnejším Ján Galát. Z rôznych dôvodov činnosť Slovenského domu zamrela v období 1990 – 2002, aby ho potom znovu aktivovala skupina mládežníkov a členov SKOS Šafárika. Starý Slovenský dom bol zbúraný v auguste 2007 a nový bol vybudovaný a slávnostne otvorený 29. apríla 2012 v rámci osláv 150. výročia príchodu Slovákov do Dobanoviec.

 

autor textu Žeľko Čapeľa

(zo srbčiny preložila Katarína Pucovská)

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť
SEM VNESTE TEXT Z OBRÁZKU (AK NEMÔŽETE PREČÍTAŤ TEXT STLAČTE OBNOVIŤ)

Náhodný obrázok

Letmo

Víťazoslav Hronec

BÁSNIK

Sedí za stolom,
   na konci sveta:
vábi ho belosť
   papiera;
dohára sviečka,
   plameň sa zmieta,
ako keď človek
   zomiera.

Vonku na daždi,
   modlia sa všetci
pred tvárou boha
   -vinníka:
zovšadiaľ striehne
   mlčanie vecí
a zmyslu slov sa
   vymyká.

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus