Domovská

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

V dnešný deň si celý svet pripomína utrpenie obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Holokaust je označenie pre systematické, štátom riadené prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských, či politických skupín počas druhej svetovej vojny. Nacistické Nemecko spôsobilo genocídu nad miliónmi európskych Židov. Pre mnohých z nich konečnou stanicou bol koncentračný tábor v Poľsku Auschwitz-Birkenau (Osvienčim-Brzezinka). Pred 75 rokmi, dňa 27. januára 1945, Červená armáda oslobodila tento vyhladzovací tábor smrti, v ktorom nacisti zavraždili zhruba milión a pol ľudí, z ktorých viac ako milión boli Židia a preto si 27. januára pripomíname Medzinárodný deň spomienky na obete holokaustu. Do nacistických táborov smrti bolo deportovaných aj mnoho novosadských Židov.

 

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

 

V minulosti v Novom Sade existovala židovská štvrť, ktorá bola vskutku židovským getom a v ňom si Židia v roku 1749 založili Židovskú obec. Synagóga bola neskôr dominantou tej štvrte a práve z tej synagógy boli 26. apríla 1944 deportovaní novosadskí Židia do nacistických koncentračných táborov smrti, o čom svedčia pamätné tabule na tomto impozantnom objekte.

 

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

 

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

 

Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu

 

Židovská ulica – Jevrejska, je jednou z najfrekventovanejších novosadských ulíc. Ona predstavuje niekdajší západný vstupný a východný smer, ktorý vznikol v prvých rokoch osídlenia, z ktorého sa vyvinul dnešný Nový Sad. Získaním štatútu Slobodného kráľovského Mesta, roku 1748, v súlade s vtedajšími zákonmi, pre Židov bola určená časť niekdajšej Osieckej ulice, do ktorej oni boli presťahovaní a kde vybudovali svoje náboženské objekty, budovy školy a obce a súkromné domy. Časť Židovskej ulice bola zničená v bombardovaní Nového Sadu 1849. a rekonštruovaná bola na začiatku XX. storočia. V súčasnosti v Novom Sade jesto veľmi málo Židov, avšak židovské objekty a synagóga svedčia o vysokej kultúre tohto národa.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #1 Moje svedectvo z OświęcimaValent, Belehrad 2020-01-28 21:04
Valent, Belehrad 28.1.2020

Moje svedectvo z Oświęcima.

Vďaka TV správam a veľmi krátučkým filmovým záberom z fašistického koncetračného tábora v Oświęcime - Auschwitzu v Poľsku aj v Srbsku sa poukázalo na zverstvá počas Druhej svetovej vojny a nemeckých fašistických síl (a ich stúpencov) voči Židom, vojenským zajatcom z vtedajšieho SSSR a voči príslušníkom iných národov v tom tábore. Žiaľ, o tom zverstve podali sa i TV i v tlačených médiách veľmi skromné správy. Urobilo sa to úmyselne ! Pred občanmi sveta skrýva(la) sa pravda i o tých zverstvách !

Počas leta roku 1963 ako študnet Univerzity v Belehrade bol som (cestou IAESTE) na 2. mesačnej študentskej praxe v Poľsku. Nám, zahraničným študentom v Poľsku, bola organizovaná i jednodňová návšteva i tábora Oświęcim (neďaleko Krakowa). Na tváry miesta videli sme časť tábora, bydliská, (ohromnú) časť pozostatkov zavraždených, ľudské kosti, lebky, stodoly ľudkých vlasov, šiat, kufrov, plynové komory, pece, počas práce tábora elektrickým prudom zabezpečené drôtené ohrady, fotografie, viachodinové filmové zábery o spáchaných zverstvách a o oslobodení tábora. Hambou je pre TV majiteľov a ich TV redakcie, že počas dní zaznamenávania 75. výročia sovietskými vojakmi oslobodenia tábora v Oswiencime, čo mnohé TV a iné redakcie úmyselne premlčali, vyhli sa detajlných, dokumentovaných, komentovaných TV vysielaní i o tom fašistickom zverstve. Počas týchto dní sledoval som i TV vysielania: TV Srbska, TV Slovenska, RAI Uno, RAI Duo, CNN, BBC News, EU News, TV 5 Monde, TWE, C1R, RLT, DW, Russia,HRT 1 a 2, RTCG, Al Jazzeera,... Kde ste sa podeli ľudské svedomie a myseľ, odsúdenie zverstiev, súcit, láska voči blížnemu ?
Nahlásiť administrátorovi

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus