Domovská

Keď bomby padali

Kto to nezažil, a nikomu to neželáme, ťažko si dokáže predstaviť bombardovanie a vojnu. Keď sirény ohlasujú vzdušný útok, keď z rádia či televízora, po prerušení programu upozorňujú: „Vypnite prúd a plyn, otvorte okná, spustite rolety, vezmite si najnevyhnutnejšie veci a ponáhľajte sa do úkrytu." Zažili sme nielen to, ale desaťročie predtým, aj veľkú biedu, embargo, obchodnú blokádu, život bez paliva, liekov, bez prúdu... Zažili sme aj hyperinfláciu, keď peniaze prakticky za pár hodín strácali hodnotu a keď predajne boli prázdne. Dnes, keď si pripomíname 21 rokov od NATO agresie, sme tiež v strachu a zavretí vo svojich domoch. Máme zavedenú 12-hodinovú policajnú hodinu a izoláciou bojujeme proti koronavírusu. Aj počasie sa akoby sprisahalo proti nám a namiesto jarného slnka dnes celý deň sneží.

 

Keď bomby padali

 

Keď bomby padali

 

Dnes si pripomíname 21 rokov od začiatku leteckých útokov NATO na Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR/SRJ), ktoré Vláda SRJ, ale aj mnohí iní, nazvali NATO agresiou. Brutálny, nemilosrdný zásah NATO jednotiek sa začal 24. marca 1999 a skončil 10. júna. Operácia s názvom Milosrdný anjel, ktorú NATO vykonalo bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, trvala 78 dní.

O mostoch srbský nobelovec Ivo Andrić písal, že sú mosty tým najhodnotnejším, čo človek stavia. NATO aliancia, porušujúc chartu Spojených národov, ale aj morálne kanóny univerza, najprv búrala mosty a potom chrámy, nemocnice, domy pre seniorov, bombami zasahovala cestujúcich vo vlakoch a autobusoch, zamestnancov v TV štúdiách... Po bombardovaní rafinérií a chemických tovární do vzduchu sa uvoľňoval dusík, dioxíny, ťažké kovy, tie sme vdychovali a neskôr sa dostávali do vody a do zeme a do reťazca výživy. Rádioaktívne látky, ktorými boli americké bomby „naplnené", zapríčinili aj mnohé iné formy ťažkých porúch a chorôb obyvateľstva v celej krajine, napríklad neplodnosť mužov po bombardovaní rapídne stúpla. Odborníci hovoria aj o chromozómových poruchách, či mutáciách.

Americké lietadlá zhadzovali na juhoslovanské územie bomby s ochudobneným uránom. V roku 2001 bola zorganizovaná Medzinárodná konferencia o ekologickom zotavení Juhoslávie a tu sa prvýkrát zverejnili aj výsledky výskumu, ktoré potvrdili, že v projektiloch, okrem ochudobneného uránu, bol ešte aj omnoho nebezpečnejší plutónium. Na bombardovanie civilných cieľov použitých bolo aj 37 tisíc kazetových bômb, napriek tomu, že sú ony Ženevskou konvenciou zakázané.

Aj keď je zrejmé, že sa v Srbsku po bombardovaní počet onkologických pacientov strojnásobil, dodnes nebola o tom vypracovaná seriózna štúdia. Preto Iniciatívna skupina srbských lekárov, vedcov a vojakov ešte pred tromi rokmi poslala požiadavku srbskej vláde, aby konečne zorganizovala vyšetrovanie následkov bombardovania územia bývalej Juhoslávie lietadlami NATO v roku 1999.

Členovia iniciatívnej skupiny prízvukujú, že po výskume by sa Srbsko malo obrátiť na medzinárodné súdy, aj keď je šanca, že Američanov obvinia, veľmi malá. Bol totiž pokus pred asi 15 rokmi, keď Srbsko spolu s Čiernou Horou podalo sťažnosť na Medzinárodný súd v OSN. Ten ju však zamietol...

V priebehu 11 týždňov počas leteckej operácie došlo celkovo k 2.300 leteckým útokom na 995 objektov. Zhodených bolo 14.000 bômb, vrátene tých s ochudobneným uránom. "Na územie bývalej Juhoslávie spustené bolo desať až pätnásť ton ochudobneného uránu," uvádzajú niektoré zdroje. Použitá bola aj kazetová munícia... Zabitých bolo viac ako 2.500 civilistov, vrátane 79 detí a asi 1.000 vojakov a policajtov. Viac ako 5.000 ľudí bolo zranených a viac ako 1.000 je nezvestných. Zo 200.000 etnických Srbov bolo nútených opustiť svoju vlasť Kosovo. Zničených bolo tiež viac ako 300 škôl a viac ako 20 nemocníc. Najmenej 40.000 domov bolo buď úplne zničených, alebo poškodených. Zdevastovaných bolo približne 90 historických a architektonických pamiatok. Zbúrané boli budovy dvoch televízií: v budove Rádio-televízie Srbska život utratilo 16 zamestnancov. Hmotná škoda sa vyčísľuje na 100 miliárd dolárov.

Na základnej vojenskej službe v Prištine od NATO bomby zahynul 20 ročný Ján Kukučka z Padiny.

 

Katarína Pucovská

 

Komentárov  

0 #1 RE: Keď bomby padalivalerian smiga 2020-03-27 10:27
Ďakujem za pravdivé a až neskutočne informácie, čoho je schopný človek.....!
Citovať | Nahlásiť administrátorovi

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Náhodný obrázok

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus