Domovská

Svetozár Sveto Hurban

V letnej horúčave , 30. júla 1933 sa počas plávania v Dunaji v Zemune utopil Svetozár Sveto Hurban (1909 – 1933), herec Srbského národného divadla v Novom Sade a Slovenského národného divadla v Bratislave. Bol najmladším vnukom Dr. Jozefa Miloslava Hurbana. Meno dostal po krstnom otcovi a strýkovi Svetozárovi Hurbanovi Vajanskom. Detstvo strávil pri babičke Anne Jurkovičovej Hurbanovej, ktorá mu vštepila lásku k divadlu. Jeho bratranec Vladimír Hurban Vladimírov – VHV, k tej láske k divadlu iste nemálo prispel. Na webovej stránke https://etheatre.sk/du_vademecum/ sa uvádza, že Sveto Hurban prvýkrát hral v Slovenskom národnom divadle v Bratislave v Stodolovej hre Náš pán minister, ktorá mala premiéru v roku 1926. Avšak, vážnejšie sa divadlu venoval od roku 1928, keď aj vyštudoval herectvo v Belehrade. Za šesť rokov stvárnil pre SND v Bratislave 61 úloh v rôznych predstaveniach. Paralelne hrával aj v divadle v Novom Sade.

 

Svetozár Sveto Hurban (z Hurbanovského archívu)

 

Svetozár Sveto Hurban (z Hurbanovského archívu)

 

Svetozár Sveto Hurban sa narodil v T. Sv. Martine z otca Konštantína Hurbana, podnikateľa a bankového úradníka, a matky Ruženy, rodenej Šimkovej. „Už v piatom roku života mal vo svojej izbe divadielko s ručne tvorenými figúrkami, ktoré si počas prvej svetovej vojny preniesol do Starej Pazovy, kde sa jeho otec zamestnal v Staropazovskej banke. Základné vzdelávanie dokončil na pazovskej ľudovej škole, potom pokračoval na Súkromnom reálnom gymnáziu v Pazove a na Slovenskom gymnáziu v Petrovci (kde vystupoval ako divadelný ochotník), ktoré nedokončil, ale odišiel do Belehradu školiť sa za herca. Roku 1928 v Belehrade absolvoval Dramatickú akadémiu a hneď sa zamestnal v Srbskom národnom divadle v Novom Sade." Uvádza Katarína Verešová v autorskom texte Sveto Hurban, herec SND + SND zverejnenom v týždenníku Hlas ľudu TU: https://hl.rs/sveto-hurban-herec-snd-snd/

Svetozár Sveto Hurban prvýkrát v Bratislave hral v predstavení Náš pán minister autora Ivana Stodolu, ktoré malo premiéru 17.11.1926 a kde hral Jeana. Jeho posledným predstavením bol Ohnivý vták (autor Zilahy Lajos), ktorého premiéra bola 4. apríla 1933 a v ktorom hral úlohu Samoši, čo bolo jeho 61. úlohou v Slovenskom národnom divadle v Bratislave. Od samotného začiatku s ním hrávala aj herečka Ružena Porubská, s ktorou sa roku 1932 oženil. O jeho všetkých úlohách sa možno dozvedieť na stránke Divadelného ústavu etheatre.sk, kde sú zverejnené i niektoré fotografie, na ktorých je spolu s manželkou Ruženou Porubskou Hurbanovou.

Viaceré úlohy stvárnil aj v Srbskom národnom divadle v Novom Sade. „Treba podčiarknuť ďalšiu významnú spoluprácu s novosadskými divadelnými profesionálmi. Svetozár Hurban – Sveťo, bratranec VHV, býval istý čas so svojimi rodičmi v Starej Pazove, kde aj skončil nižšie Súkromné reálne gymnázium . V Belehrade študoval herectvo. Najprv pracoval v Srbskom národnom divadle v Novom Sade. Ako profesionálny herec precestoval celé Srbsko," uvádza Katarína Verešová na str. 23 v knihe Storočie divadla v Starej Pazove (SKUS hrdinu Janka Čmelíka, SAVPO Stará Pazova, 2007) kde tiež píše, že Svetozár Hurban bol jedným z prvých hercov slovenskej profesionálnej scény, osobne sa kamarátil s Andrejom Bagarom, žiaľ nie dlho. V lete roku 1933 prišiel na dovolenku k svojim rodičom do Starej Pazovy. Šiel sa kúpať do Zemúnu a utopil sa v Dunaji. Pochovaný je na staropazovskom cintoríne.

O Svetozárovi Hurbanovi referát pomenovaný Herec Sveťo Hurban napísal spisovateľ Andrej Maťašík. Publikovaný je v zborníku prác Divadelné múzy na Dolnej zemi z rovnomennej medzinárodnej konferencie, ktorá sa konala v Nadlaku 18. - 19. marca 2016 a vyšiel vo Vydavateľstve Ivan Krasko, 2016 s. 142-151.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus