„Toto je v poradí štvrtá výtvarná kolónia a je teda ako stolička, ktorá stojí na štyroch nohách, čo je fakticky už významné upevnenie..." zhodnotil predseda kulpínskej výtvarnej skupiny KEBY... Vladimír Grňa, farár v Báčskej Palanke, ktorý v otváracom príhovore dnešného výtvarného tábora v Kulpíne hovoril o talentoch, hrivnách, ktoré sú nám dané od toho Najvyššieho a ktoré teda treba využívať a zveľaďovať. Štvrtý ročník tvorivého umeleckého tábora pod názvom Slovenská výtvarná kolónia, tak ako aj doterajšie ročníky, prebiehal v parku muzeálneho komplexu. Na tábore sa zúčastnili maliari z Petrovca, Kysáča, Hložian, Selenče, Báčskej Palanky a Kulpína. Všetci výtvarníci, namaľovali najmenej jeden obraz rôznymi technikami a na voľnú tému. Organizátor MOMS Kulpín účastníkom zabezpečil plátno, farby a iné maliarske potreby, ako aj občerstvenie a stravu. Predseda Miestnej organizácie Matice slovenskej v Kulpíne Pavel Gaža v úvodnom príhovore vyjadril potešenie, že sa po niekoľkých neúspešných pokusoch kvôli koronavírusu a bezpečnostným opatreniam, maliari predsa mohli stretnúť v krásnom areály kulpínskeho kaštieľa. Počet účastníkov bol limitovaný a tak sa na tohtoročnom tábore zúčastnilo iba štrnásť umelcov, prevažne amatérov, ale nechýbali ani akademickí maliari.
Podľa slov organizátorov, dvaja účastníci kolónie dnes maľovali aj na Slovensku: Blanka Gažová a Igor Červeni a oni svoje obrazy zašlú na výstavu, na ktorej budú prezentované všetky práce vytvorené na tohtoročnom tábore. Výstava by sa mala usporiadať do konca roka.
Počasie umelcom žičilo a keďže všetci vyjadrili želanie maľovať v prírode, priestor pripravený na prácu v pivničných miestnostiach kulpínskeho kaštieľa zostal prázdny. Ani tých niekoľko kvapiek dažďa nevystrašilo účastníkov. Práca sa im darila, inšpirácia nechýbala a tak vznikli krásne diela.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)