Domovská

Naša kríza domáca

Domáce je to, čo sa udomácni. Naša kríza sa poriadne udomácnila. Trvá vyše troch desaťročí. V dnešný deň pred desaťročím sme na tomto webe zverejnili príspevok s uvedeným titulkom a s textom, ktorý v pokračovaní ponúkame v pôvodnom znení. Usúďte sami, či aj ďalej žijeme „v bordeli", alebo sme klesli ešte nižšie. Nech sa páči!

 

Naša kríza domáca

 

Ten, kto má milión, je presvedčený, že má málo, ten kto má miliardu, má ešte menej. Čo má hovoriť ten, kto nemá zamestnanie? Otázkou je v akej spoločnosti žijeme po tom, čo sme zavrhli plánovitý socializmus. Žijeme v ranom kapitalizme? V sociálnej spoločnosti? V globálnom kapitalizme? To vám nikto nepovie. Na tento náš prípad by sa snáď dalo použiť len vulgárne slovo: „v bordeli!"

Významná otázka je aj ohľadom vyznávania ľudských hodnôt. Sme tu pre peniaze alebo peniaze sú tu pre nás? Ak počujete ekonóma, ktorý hovorí: „Šetrite!", rýchlo mu dajte v úvodzovkách „lopatou po hlave", aby viac nehovoril. Lebo, kapitalizmus je založený na spotrebe. Nakupovanie znamená opak šetrenia, teda spotrebu. Spotreba znamená výrobu a výroba znamená zamestnanosť. Je to začarovaný kruh.

Kríza bánk sa pravdepodobne raz vyrieši. To, čo sa asi nikdy nevyrieši, je kríza ľudského egoizmu! Naši politici sú už raz takí. Kríza, ktorá nás nahrýza už vyše dve desaťročia, zdá sa ešte potrvá. Hlava štátu a ekonómovia nám sľubujú ešte ťažší nasledujúci rok.

Nemôžeme s istotou určiť v akej spoločnosti čiže v akom štátnom zriadení žijeme, to čo však môžeme pevne tvrdiť je fakt, že v chudobnej. Naša kríza domáca (domáce je to, čo sa udomácni)- pretrváva vyše dve desaťročia a koniec sa nečrtá.

Časť úvahy prebraná z článku „Kríza ekonomiky alebo človeka?" Miroslava Jureňu bývalého ministra pôdohospodárstva SR.

http://www.kulpin.net/archiv/22-aktuality/aktuality/2860-naa-kriza-domaca

 

Spracovala Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Náhodný obrázok

Letmo

ANDREJ SLÁDKOVIČ
(1820 – 1872)
200 rokov od narodenia

Marína

Marína moja! teda tak sme my
ako tie božie plamene,
ako tie kvety na chladnej zemi,
ako tie drahé kamene;
padajú hviezdy, aj my padneme,
vädnú tie kvety, aj my zvädneme,
a klenoty hruda kryje:
Ale tie hviezdy predsa svietili,
a pekný život tie kvety žili,
a diamant v hrude nezhnije!

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus