Domovská

In memoriam – Za Samuelom Kováčom st.

Vo veku 84 rokov včera tíško usnul Samuel Kováč st. Dosníval svoje sny, no jeho piesne zostávajú s nami: Na zelenej lúčky ďatelinka skosená, Za našima humny, Anička má prsteň, Popod náš oblok vodička tečie, Chmeľová oberačka... Samuel Kováč st. sa narodil roku 1936 v Petrovci, osem rokov bol učiteľom v Aradáči a potom vyše 20 rokov hudobným redaktorom v Novosadskom rozhlase. So slovenskou ľudovou hudbou žil, hudba žila v ňom a neraz sa ako originálna skladba prerazila von, na radosť poslucháčov. Keďže jeho akordy boli blízku ľudu, viaceré jeho skladby zľudoveli. Výrazné hudobné a skladateľské vlohy preniesol na syna a ďalej aj na vnučku. Hudba z Kováčovej dielne stále mladne a páčivo znie. Samuel Kováč st. teda svoje hudobné poslanie tu na zemi viac než úspešne splnil. Spokojne teda môže snívať svoje sny, s ktorými sa zdôveril aj v knihe Na vlnách jubilea a ktorých časť uvádzame v pokračovaní:

 

In memoriam – Za Samuelom Kováčom st.

 

„Svetom zúrila druhá svetová vojna. Tú drevenú škatuľu – rádio, do ktorej som ako chlapec zvedavo nakúkal snažiac sa vidieť tých maličkých ľudí čo rozprávajú a spievajú, už vtedy mal aj môj starý otec. V Petrovci ich vtedy bolo málo, takže zakaždým som sa tešil odchodu k starým rodičom, do Čániov, lebo ma tam čakala hudba z rádia. O niekoľko rokov neskôr i Kováčovci si kúpili rádioprijímač, ak sa nemýlim menoval sa Kosmaj. Pred domom často bývala "rada" a všetci tí, ktorí pred domom trávili voľné chvíle, z rádia vyloženého v okne mali príležitosť počúvať slovenské ľudové piesne.

V tých rokoch nebolo ľahko kúpiť si rádioprijímač, takže mi trochu starší konštruovali sme takzvaný kryštálový prijímač. Onedlho nám ho moje teta priniesla zo Slovenska a odvtedy slovenské ľudové piesne boli pravidelným hosťom aj v našej domácnosti. Matka ráno často priadla a ja som sa tešil hudbe z rádia netušiac, že jedného dňa aj ja budem z tej druhej strany rozhlasových vĺn.

Ako k tomu prišlo? Ako učiteľ za prácou som prišiel do Aradáča a zapojil sa do kultúrneho života nacvičujúc spevákov a tanečníkov. Po ôsmich odpracovaných rokoch v nižších ročníkoch tamojšej školy, v roku 1968, odišiel som do Zreňanina na Vyššiu hudobnú školu, kde som po dvoch rokoch získal potrebnú odbornosť a diplom odborného učiteľa hudobnej výchovy.

Prišiel rok 1978 a pozvanie z Novosadského rozhlasu, aby som vystriedal hudobnú redaktorku Jarmilu Cinkotskú, ktorá mala obsadiť iné pracovné miesto. V Novosadskom rozhlase som odpracoval takmer 22 rokov, keď som v roku 1999 odišiel do dôchodku..."

Samuel Kováč st. je pochovaný na petrovskom cintoríne.

Česť jeho pamiatke!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus