Domovská

Pohroma 21. - 23. januára 1942

Nový Sad sa dnes tretí deň klaňal a vzdával úctu obetiam pohromy, ktorú okupanti vykonali na občanoch Nového Sadu 21.-23. január 1942. Počas troch dní razie v Novom Sade zmizlo vo vodách Dunaja viac ako 1300 - 2 000 obyvateľov tohto mesta. Razia sa začala 21. januára 1942, okolo šiestej hodine ráno. Po celom meste boli vylepené plagáty, ktoré oznamovali jej začiatok.

 

Pomník Rodina na brehu Dunaja v Novom Sade, na mieste kde okupanti pod ľad hádzali celé rodiny

 

Pomník Rodina na brehu Dunaja v Novom Sade, na mieste kde okupanti pod ľad hádzali celé rodiny

 

Na plagátoch bol vypísaný text: „Pretože sa v oblasti Nového Sadu ukrývajú rôzne podozrivé osoby, ako aj veľké množstvo zbraní, ministerstvo armády nariadilo prehliadku všetkých bytov a identifikáciu všetkých osôb. Občanom, ktorí majú pri sebe nejaké zbrane, sa nariaďuje, aby ich okamžite odovzdali najbližšiemu veleniu. Každému sa prikazuje, aby zostal v byte, v ktorom je zaregistrovaný. Voľný pohyb je povolený iba štátnym úradníkom, robotníkom, ako aj každému občanovi, ktorý si potrebuje zaobstarať najnutnejšie potraviny na určitý deň. V každom prípade musí mať každý potrebné identifikačné údaje a pohyb je povolený iba v strede ulice. Žalúzie na oknách musia byť spustené a nik sa nesmie pozerať na ulicu. U koho bude nájdená skrytá zbraň, alebo kto bude ukrývať podozrivé osoby, bude predvedený pred vojenský súd. "

Podpísal ju honvédsky veliteľ mesta - Jožef Graši. Podľa textu plagátu si nikto nemohol myslieť, že maďarskí okupanti majú v úmysle spáchať v rámci „razie" masové zverstvá proti Srbom a Židom, ale aj Rómom, Slovákom a ďalším... s cieľom ich úplného zničenia.

Uvádza sa to na facebookovej stránke Subnor Grada Novog Sada.

 

kp

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus