Domovská

Rusnákovci

V strede Petrovca ešte pred polstoročím stál ošarpaný Rusnákov dom. Po významnej petrovskej rodine Rusnákovcov zostali smutné stopy a potomok, od ktorého všetci bočili. Blažo občas vyšiel na ulicu a jeho dlhá brada a handrový oblek najčastejšie u ľudí vyvolávali odpor. Malé deti sa pri pohľade na neho neraz vystrašili. Vo dvore domu vyrástla malá hora, v ktorej hniezdili rôzne vtáky a v noci sa z nej ozývalo húkanie sov. Blažo údajne spával v jame vykopanej na dvore a vyloženej šúštím z kukurice. A ten spomenutý Samuel-Blažej Rusnák sa narodil 3. februára 1905 v Petrovci a bol maturantom prvej generácie žiakov petrovského gymnázia. Po skončení gymnázia začal študovať na Slovensku, no štúdium nedokončil kvôli zdravotnému stavu. Psychické poruchy sa už vtedy začínali hlásiť.

 

Rusnákovci

 

Rusnákovci

 

Rusnákovci

 

Ďalší Rusnák, Miloš, bol široko vzdelaný: prednášal počty a merníctvo, zemepis, záhradníctvo, náboženstvo, staviteľstvo, zoológiu, botaniku, pedológiu, chmeliarstvo, slovenský jazyk a klimatológiu na chmeliarskej škole. Na začiatku XX. storočia, vďaka „chmeľovej kultúre", Petrovec sa mení v mesto, dedinské obyvateľstvo sa pozmeňuje v meštiacke a dedina sa stáva najväčším výrobcom chmeľu v Uhorsku. To bolo dôvodom otvorenia v roku 1927 v Petrovci Privátnej Chmeliarsko-hospodárskej školy. Zakladateľom školy bol Miloš Rusnák, diplomovaný záhradník, ktorý bol do začiatku školského roku 1932/33 aj správcom školy.

 

Rusnákovci

 

Na petrovskom cintoríne je pochovaný aj Martin Rusnák (11. november 1862 – 27 marec 1937). Bol kantorom a aj učiteľom v petrovskej cirkevnej škole. V Pamätnici 50 rokov slovenského gymnázia v Petrovci na str. 232 sa uvádza, že Martin Rusnák pôsobil od roku 1922 tiež aj na tejto našej vzdelávacej ustanovizni ako honorárny odborný učiteľ a vyučoval hudbu do roku 1923, keď zaďakoval.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Náhodný obrázok

Letmo

Daniel Pixiades (1931)

Pre budúce dni

A vody tečú, tečú, tečú
do rodiska, v krajinu ďalekú...

V krajinu najdlhších snov.

Z krajiny do krajiny
a nikde nemať krov.

Zvädnuté ruže v cudzej záhrade.
Zvädnuté oči na ceste.
Zvädnuté ruky na poduške!

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus