Domovská

Láska z gymnaziálnych lavíc prvých maturantov?

Obaja sa narodili v decembri 1906, ona 17. decembra v Petrovci, on osem dní skôr v Hložanoch. Spolu chodili do gymnázia v Petrovci a spolu maturovali s prvou generáciou žiakov petrovského gymnázia. Na tablo sú tiež takmer spolu, jeden vedľa druhého. Akoby im osud úporne dával znamenia, že patria k sebe. On, Samko Šeprák, ona Katarína Kaňová. No, oni si išli svojou cestou. Ona do Nového Sadu, kde zakončila učiteľský kurz a on do Belehradu na štúdiá na Právnickej fakulte. Obaja sa neskôr presťahovali na Slovensko. A tam sa napokon „našli" a tam sa začala ich láska. Potom už životom kráčali vedno. Samuelovi Šeprákovi pribúdali tituly.

 

Láska z gymnaziálnych lavíc prvých maturantov?

 

Láska z gymnaziálnych lavíc prvých maturantov?

 

O stretnutí generácie prvých petrovských maturantov po štyridsiatich rokoch, novinár a spisovateľ Miroslav Krivák 12. júla 1967 v Kultúrnom obzorníku napísal: „Dr. Samuel Šeprák a Katarína Šepráková, rodená Kaňová teraz nesedia vedno. Ona sedí na dievčenskej strane, on v lavici, kde sedával pred štyridsiatimi rokmi. Nevieme, či už vtedy kradmo pozeral na Katku, ktorá s horlivosťou rozpráva, ako kedysi pracovala v škole a v rôznych krúžkoch, najmä však v divadelnom. Dnes kráčajú životnou cestou spolu. Tie voľakedajšie trochu nesmelé pohľady teda daromné neboli. A neboli daromné ani roky plodnej činnosti, lebo Dr. Šeprák zastával a zastáva i dnes dôležité funkcie. A popritom si rád spomína na Petrovec, nemôže neobdivovať vydláždené ulice, tep života a rast, ktorý badať na každom kroku."

 

Stretnutie v Piešťanoch: prvý zľava Ján Torday, štvrtý zľava Samuel Šeprák, sediaci druhý zľava Ján Čajak, tam sú i Ján Myjavec, Jan.Chalupka, Ivan Križan a ďalší (Foto archív Milana Tordaya)

 

Stretnutie v Piešťanoch: prvý zľava Ján Torday, štvrtý zľava Samuel Šeprák, sediaci druhý zľava Ján Čajak, tam sú i Ján Myjavec, Jan.Chalupka, Ivan Križan a ďalší (Foto archív Milana Tordaya)

 

Samuel Šeprák nikdy nebol ľahostajný voči rodisku a trápilo ho aj to, čo sa s gymnáziom ďalej dialo. V roku 1930 napísal článok: Je gymnázium v Petrovci slovenské?, kde podáva štatistiku žiakov podľa národnosti od založenia Gymnázia roku 1919 do roku 1930 a poukazuje na z toho vyplývajúce dôsledky. „Založené bolo ako 100 percentný slovenský (polo) privátny ústav roku 1919 s dvoma triedami. Začiatkom školského roka 1920/21 sa stáva štátnym s 3 triedami, postupne počet tried vzrastá spočiatku na 6 tried v školskom roku 1923/24 a o tri roky neskoršie na úplné 8-triedne gymnázium. V školskom roku 1920/21 bolo viac Slovákov v troch triedach než v ôsmich triedach v rokoch 1928/29 a 1929/30. Prednášky boli s malými výnimkami slovenské, ako aj učebnice (niektoré boli české); žiacke spolky boli čisto slovenské, ako aj konverzácia žiakov. Príchod žiakov inej národnosti od roku 1927 narušil slovenský ráz Gymnázia. Títo žiaci vôbec nemuseli vedieť po slovensky a okrem toho slovenčina pre nich nebola povinným predmetom. Kvôli nim aj žiacke spolky a konverzácia medzi žiakmi boli neslovenské, v lepšom prípade zmiešané." (NJ 1930/105, 2)

Na Slovensku nezabúdal na svoj pôvod a angažoval sa v pomáhaní krajanom. Okrem iných dôležitých funkcií JUDr. Samuel Šeprák bol 14. októbra 1945 v zasadacej miestnosti Slovenskej ligy v Bratislave zvolený za prvého predsedu Spolku Slovákov z Juhoslávie. O tom viac TU: http://www.kulpin.net/pamaetnicek/22-aktuality/aktuality/10925-spolok-slovakov-z-juhoslavie O aktivitách Samuela Šepráka v akcii Mať volá PhDr. Samuel Jovankovič, súčasný predseda Spolku Slovákov z Juhoslávie píše: „V júni roku 1945 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky poverilo troch Slovákov z Báčky: JUDr. Samuela Šepráka z Hložian a Petrovčanov Mgr. Andreja Tordajiho a ing Michala Kollára, aby odcestovali do Juhoslávie za účelom preskúmať celkovú spoločenskú a politickú situáciu a pripraviť pôdu pre reemigráciu Slovákov z Juhoslávie."

Dr. Samo Šeprák napísal početné vedecké práce a články, no v Pamätnici 50 rokov slovenského gymnázia v Petrovci sa vracia do žiackych lavíc. Nespomína síce, či sa do svojej manželky už tam zahľadel, no píše, že mali život veľmi dynamický, plný oduševnenia a obetavosti. „Keď sa v spomienkach vraciam do tých dní, zdá sa mi, že sme už ako žiaci preberali úlohy dospelých. Najmä v starších ročníkoch. Všade nás bolo, všade s nami počítali. Nielen v Petrovci, ale takmer vo všetkých slovenských obciach..." Žiaci boli prevažne deti roľníkov a remeselníkov, z ktorých vyrástla mladá inteligencia z vlastného ľudového prostredia. Ona zotierala hranicu, ktorá dovtedy delila inteligenciu od ľudu.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus