Domovská

Dokázali sme to – aj zlato zhrdzavelo!

V nedeľu 24. októbra b. r. som napísala do nášho týždenníka Hlasu ľudu poznámku pod názvom Dokázali sme to – aj zlato zhrdzavelo! Doteraz mne z neznámych dôvodov ten text nebol v Hlase ľudu zverejnený, takže ho dávam na posúdenie verejnosti, ako aj skutočnosti, ktoré v ňom uvádzam. Po 40. edícii Festivalu slovenskej populárnej hudby Zlatý kľúč (17. októbra 2021) sa mi tieto riadky nepíšu ľahko. Skôr s ľútosťou, že sme aj napriek veku, dokázali celkovú úroveň podujatia dostať do závozu. Že nám Zlatý kľúč zhrdzavel. Podarilo sa nám to! Na začiatku nám hneď priamy prenos a verím, že aj divákom v sieni, znepríjemnil „praskot" ozvučenia. A potom sa k tomu radili ďalšie prekvapenia.

 

Dokázali sme to – aj zlato zhrdzavelo!

 

V tomto roku sme postrehli absenciu tak skladateľských mien, z dielne ktorých na posledných ročníkoch tohto podujatia vzišli odmeňované skladby, chýbali tu aj niektorí osvedčení interpreti a zastúpenejšia spolupráca skladateľov s dobrými textármi, či voľba textov našich básnikov. Takto sme mali možnosť počúvať hodne profánnych textov, v ktorých: „...čítam to, čo letí tvojim duchom, práve vtedy si bol mojim vzduchom..."; „..keď počuli aj tí v krčme, razom všetkým zdarma chceli lievať..."; „ ...v náručí tvojom nájdem svoj mier..."; „...žiadnu reč ti viacej nepoviem..."; „...to, čo obyčajne mlčíme..."; „...slovenský ľud neúnavný..."; „...naša milá osada..." Takto by sme mohli uvádzať aj ďalšie príklady. Zle je ale to, že v tomto znení sa už skladby verejne predviedli, niektoré z tých perličiek si ľudia vypočuli v priamom prenose, nebodaj skladby už aj nahrali a takto sa budú uvádzať do slovenských, už či rozhlasových alebo televíznych programov.

Dovolím si konštatovať, že práca výberovej komisie a odbornej poroty spočívala na tomto podujatí roky rokúce v tom, aby sa verejne predviedli nielen kvalitné skladby, ale aj texty v úze spisovnej slovenčiny. Po všetky tie roky, čo som sa angažovala na prípravách festivalu, či ako členka výberovej komisie, či odbornej poroty, či členka redakcie bulletinu, či ako organizátorka, sme sa o to snažili a tie práce si vyžiadali veľa času. Stalo sa aj to, že z hudobnej stránky skladba bola výborná a z textovej katastrofa, tak sa text dotvoril. Niekedy aj celý, len téma zostala pôvodná. Bola to drina, ale stálo to za to. Mnohé z tých skladieb sa dodnes tešia záujmu poslucháčov a niektoré získali aj ocenenia.

Dnes, keď píšem tento text meniny oslavujú Kvetoslavy. Padne mi to o to ťažšie, lebo okolo festivalu som roky spolupracovala s Kvetoslavou Benkovou, ktorá sa dnes už na nás díva z umeleckého neba a ktorá osobne a prakticky s celou svojou rodinou dala nedoceniteľnú tvorivú pečať tomuto podujatiu. Možno by sa aj ona po toľkých rokoch angažovania sa opäť dožila, že ju ani len nepozvú na koncert do Selenče, podobne ako som sa toho dožila aj ja, alebo jej dcéra Slovenka. A som presvedčená, že sú aj ďalší ľudia, ktorým sa do Selenče ani pozvanie nedostalo a patrilo by sa. Nie nás je však nažive až taký počet, že by to malo byť problémom. Tým skôr, že sa to dnes dá vybaviť jedným klikom, emailom a nič to ani nestojí. Len si treba uctiť aj tých, ktorí festival budovali, dotvárali, oživotvorili ho po rokoch odmlky. Možno sa to stráca zo zreteľa vzhľadom na to, že chvíľami mal divák pocit, že ide o podujatie, ktoré sa len teraz piple z plienok. Alebo je priveľa očakávať pozvanie za tie všetky ročníky, za všetky tie koncerty, za skladby, za úsilie, ktoré sa do festivalu vkladalo ešte predtým ako sa pozlátil. Nespomenula by som to, nebyť všetkých tých nedopatrení, ktoré poznačili tento 40. ročník. Keby Zlatý kľúč nebol lesk stratil a nezačal hrdzavieť!

 

Katarína Melegová-Melichová

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus