Domovská

Bzdocha do domu – bude peňazí

Desaťročie nám bzdochy strpčujú život. Predtým sme o tomto hmyze takmer nevedeli. Dnes ich už tu máme aj hnedých druhov, aj sivých, aj škvrnitých a je ich stále viac. V Národnom kalendári 2021 Ing. Ján Tancik, PhD. píše, že na Slovensku bol prvýkrát zaznamenaný výskyt bzdochy zeleninovej v roku 2014 a v Srbsku v roku 2011 v okolí Nového Sadu. Tento cicavý hmyz sa za desaťročie premnožil a na mnohých druhoch zeleniny a ovocia, tiež na poľnohospodárskych plodinách, zvlášť sóji, spôsobuje veľké škody. A nielenže je škodlivý, ale je aj nepríjemný. Cez škáry alebo aj so sušiacou sa bielizňou bzdocha sa ľahlo dostáva do našich príbytkov. Zabiť ju? Či vari radšej nie? Ak ju zmliaždime, jej nepríjemný pach nás dlho bude upomínať, že sme sa k nej správali surovo. Hlavybôľ neraz spôsobí aj vinohradníkom, ktorí v zúfalstve namáčajú hrozno do vody, aby bzdochy z neho vyplávali na povrch a potom ich zlejú. Veď, ako predať víno páchnuce po bzdoche? Už sám názov „bzdocha" napovedá, že tento malý sploštený tvor má niečo spoločné so smradom po zdochline.

 

Bzdocha do domu – bude peňazí

 

Po srbsky sa bzdocha menuje „smrdibuba", teda aj zo srbského názvu možno uzavrieť, že ide o zapáchajúceho chrobáka. O tom svedčia aj slovenské ľudové pomenovania „smradlák", ale aj „smradľavý martin". V srbskom jazyku tiež existuje ľudový názov: „smrdljivi martin". To možno vysvetliť tým, že prví profesori na srbských školách boli Slováci, ktorí pred dvomi storočiami, keď nebolo učebníc, srbským žiakom vysvetľovali ako najlepšie vedeli – a vedeli po slovensky.

O najnovšom premnožení tohto nepríjemného hmyzu svedčia mnohé príhody. Tak obyvateľka Opova pred pár rokmi zažila vo svojom dome scénu z Hitchcockových filmov. Do domu sa v noci dostalo toľko hmyzu, že z nich takmer nebolo vidieť podlahu, okná ani steny. Keď vybehla von, čakalo ju ešte väčšie prekvapenie. Fasáda domu bola od týchto chrobákov takmer neviditeľná. Druhý vyrozprávaný príbeh sa stal vlani v Petrovci. Komín sa upchal a pri jeho čistení začali do pece a potom aj do izby padať na tisíce bzdôch. Nastal pritom neznesiteľný smrad. So smradom mali problém aj mnohí poľnohospodári – pri žatve kombajn mliaždil bzdochy, ktoré vylučovali zapáchajúci sekrét. Pach neraz bol tak intenzívny, že ho bolo cítiť aj v širšom okolí.

Aby sa snáď vymyslela veselšia stránka tohto nepríjemného hmyzu v Srbsku ľud od pradávna uctieval bzdochy a veril v ich nadprirodzenú moc. V záznamoch o ľudových poverách sa uvádza: "Keď smradľavý martin vojde do domu – bude peňazí" (Kad smrdljivi martin uđe u kuću - biće para!). V tomto roku, teda, asi mnohí zbohatneme!

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus