Domovská

Chlieb a soľ

Peceň chleba je symbolom života, soľ symbolom zdravia. Vôňa chleba je pravôňou nášho tuzemského života, znakom harmónie, pokoja a domova. Ponúknuť vzácnu návštevu chlebom a soľou je pradávny slovanský zvyk z obdobia Veľkomoravskej ríše, ktorým si uctievame vzácnu návštevu. Tento rituál je dodnes zachovaný pri vítaní vzácnych hostí tak v Srbsku, ako aj na Slovensku, Česku, Rusku... Hosť si z ponúkaného chleba iba symbolicky odštipne a namočí ho do soli. Odmietnuť ponúknutý chlieb a soľ sa považuje za neslušné ba neprípustné a opačne, ak túto úctu prijímame, svedčíme tým o nadviazaní „spoločenstva" s hostiteľom. Posvätnosť chleba sa v srbskom jazyku presunula z bežnej sféry aj do jazykovej sféry, a tak aj dnes prísahu na pravdu povedaného neraz sprevádza výraz „Leba mi" a na Slovensku a v Česku sa dostala napríklad aj do literatúry. Slávna Babička Boženy Němcovej vravievala: „Kto u mňa neprijme chlieb a soľ, ten nie je hoden, aby som mu stoličku ponúkla". Kto chlieb a soľ ctí, ten neklame, – hovorí slovenské príslovie.

 

Chlieb a soľ

 

Chlieb a soľ

 

Pšeničná úroda je uskladnená v silách a postupne... žitko sa mele, mele... Bude z neho „chlieb náš každodenný". Chlieb je aj symbolom jedla, symbolom prežitia. Chlieb, ako zvláštny fenomén denne konzumujeme a nikdy nám nezunuje. Vôňa čerstvo pečeného chleba znásobuje chuť k jedeniu. Lebo, vôňa chleba je vôňou vôní. Je to pravôňa nášho tuzemského života. V dejinách ľudstva chlieb sa postupne stal univerzálnym ochrancom života, používa sa vo všetkých obradných úkonoch. Kultúra chleba je metaforou dejín, symbolom všetkého, čo život činí.

Na Slovensku pri narodení dieťaťa či pri sobáši sa piekol špeciálny chlieb – radostník. U Srbov sa dodnes zachoval "slavski kolač", čiže špeciálny chlieb ktorý nesmie chýbať na stole počas rodinnej slávnosti tzv. "slave". Slováci na Vianoce pečú "kračúnik" a Srbi "česnicu".V Rusku v minulosti chlebom a soľou vítali predstavitelia mesta cára či cárovnú, ak sa rozhodli navštíviť svojich poddaných.

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus