Domovská

Slovensko pomáha našej insite

Trojčlenná delegácia vedená Mgr. Jurajom Hamarom, CSc. generálnym riaditeľom Slovenského ľudového umeleckého kolektívu (SĽUK), včera skončila návštevu Kovačice. S cieľom pomôcť nášmu insitnému umeniu pri podávaní kandidatúry na zápis do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO, predstavitelia Centra pre tradičnú ľudovú kultúru, ktoré je odborným pracoviskom SĽUK-u, začali pilotný projekt digitalizácie našej insity. Mišo Veselský, fotograf a kameraman a Maroš Červenák, asistent, odborne spracovali umeleckú tvorbu dvoch najstarších maliarov zapísaných v našom Národnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva: Jána Bačúra z Padiny a Evu Husárikovú z Kovačice. Filmovali ich, robili s nimi rozhovory, fotili obrazy, značili ich rozmery a zhromažďovali metadáta, ktoré využijú pri digitalizácii. V práci im pomáhali Pavel Babka, majiteľ Galérie Babka a Pavel Baláž, zakladateľ Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka. Včera, na záver návštevy, Pavel Babka so slovenskou delegáciou absolvovali rozhovory v Ministerstve kultúry Srbska o ďalších krokoch v podávaní kandidatúry.

 

Slovensko pomáha našej insite

 

Činnosť centra sa sústreďuje na dokumentovanie, uchovávanie a spracovanie javov tradičnej ľudovej kultúry, ich inventarizáciu a sprístupňovanie. Vo svojej činnosti sa zameriava na vytvorenie podmienok na ochraňovanie a podporu tradičnej ľudovej kultúry a jej rozmanitosti, na uchovanie doposiaľ existujúcich javov a prejavov tradičnej ľudovej kultúry a ich odovzdanie nasledujúcim generáciám. Je tiež hlavným pripravovateľom nominácií na zápis do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Návštevu slovenskej delegácie využila kovačická RTV OK a novinár Ján Špringeľ urobil rozhovor s vedúcim výskumu Jurajom Hamarom. Na otázku novinára kam patrí toto naše insitné umenie, či ho možno zaradiť do slovenského kultúrneho dedičstva alebo srbského Juraj Hamar odpovedá, že do svetového. Podľa jeho slov ono sa vyvinulo na území Srbska a patrí do Srbsku, keďže si ho Slováci sem nepriniesli z materskej krajiny, avšak Slováci sú jeho nositeľmi.

Celý rozhovor si možno pozrieť z príspevku RTV OK.

 

 

Katarína Pucovská

 

Pridať komentár


Bezpečnostný kód
Obnoviť

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Zlatko Benka (1951)
Najvyšší čas (úryvok)

Najvyšší čas je čas dnešný
čo dovoľuje klíčeniu
lomcovať nami ako víchor
Sebou už nemôžeme byť
nech dnešok
akokoľvek páchne zajtrajškom
Len skrze slovo sa púšťame na púť
na cestu mladučkú
kľukatiacu sa veselo
po veľkej dlani sveta
Do hlbokého snehu neba
raz navždy vyrúbanej
Najvyšší čas až zajtra
keď zo sna vystúpime
a rovno na dúhu

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus