Domovská

Matica slovenská v Juhoslávii (1932 – 1941)

Matica slovenská v Juhoslávii, dnes Matica slovenská v Srbsku, bola založená pred 90 rokmi v Petrovci, okrem iného aj vďaka testamentu slovenského národovca Samka Baláža, rodáka z Petrovca, ktorý poručil na založenie Matice slovenskej sumu 40 tisíc dinárov, ktoré sa mali použiť len na výstavbu matičnej budovy, pre ktorú dal aj miesto v Petrovci. Uvádzame úryvok z obsiahlejšieho textu Jána Podhradského zverejneného v Národnom kalendári 2002.

 

Matica slovenská v Juhoslávii (1932 – 1941)

 

Matica slovenská v Juhoslávii (1932 – 1941)

 

Matica slovenská v Juhoslávii (1932 – 1941)

 

„Po rozpadnutí Rakúsko-uhorskej monarchie sa určitá časť Slovákov ocitla mimo hraníc novoutvorenej Československej republiky, čím sa mnohé dovtedajšie kontakty prerušili. Vychádzajúc z tejto situácie vedúci predstavitelia slovenskej menšiny zakladali alebo obnovovali rôzne kultúrne spolky v jednotlivých slovenských osadách. Z iniciatívy slovenskej inteligencie, najmä petrovskej, ako najpočetnejšej, založená bola Kníhtlačiareň úč. spol. a Slovenské reálne gymnázium. Začal sa vydávať časopis Národná jednota. Spolu s českou menšinou v Juhoslávii založený bol Československý zväz so sídlom najprv v Novom Sade a potom v Belehrade. Na Národných slávnostiach v dňoch 21. a 22. septembra 1920 prišla na rad aj otázka založenia Matice slovenskej a múzea. Zároveň bol zvolený výbor na čele s prof. M. Rapošom za účelom príprav a agitácie. Na to však prišli tuhé politické boje a z týchto aj roztrieštenosť medzi Slovákmi, preto sa nedalo ani len pomyslieť na možnosť založenia takej ustanovizne, ktorá by mala byť majetkom všetkých Slovákov. Po 6. januári 1929 politickú krízu riešil kráľ Aleksandar rozpustením politických strán a ich tlače a v politickom živote nastal určitý pokoj. Vtedy i Slováci začali znova rozmýšľať o svojich kultúrnych potrebách. V roku 1929 bola vykonaná aj územná j reorganizácia v Juhoslávii a vytvorili sa bánoviny. Na území Vojvodiny bola utvorená Dunajská bánovina. Podstatná časť slovenských osád sa ocitla na jej území. Preto bolo treba podľa názorov juhoslovanských Slovákov hľadať iné riešenie. Z uvedeného dôvodu zvolal Dr. Ján Bulík, pravotár v Novom Sade poradu predstaviteľov slovenských kultúrnych a cirkevných ustanovizní. Porada sa konala 21. nov. 1929 v Novom Sade za účasti 45 delegátov zo 14 obcí a mesta Nového Sadu. Na tejto porade bol založený Poradný výbor Slovákov Dunajskej bánoviny a zvolený výbor v zložení: predseda Dr. J. Bulík, členovia z Petrovca S. Štarke, J. Grúnik, A. Labáth, z Kysáča Peter Šimkovic, z Vojlovice Št. Kvas, z V. Bečkereku (Zreňanin) Ľ. Jurány, zo St. Pazovy Karol Lilge, z Erdevíka L. Zgúth.

Poradný výbor Slovákov Dunajskej bánoviny vypracoval memorandum požiadaviek Slovákov a toto predseda odovzdal bánovi.

Dňa 18. mája 1932 konala sa v Slovenskej banke v Petrovci porada Poradného výboru Dunajskej bánoviny: Na tejto porade boli zastúpené skoro všetky slovenské obce z Báčky, Banátu a Sriemu. Na programe bol medziiným aj bod založenia Matice slovenskej, alebo osvetového odboru. K tomuto bodu debata bola veľmi živá. Dr. Bulík pripomenul testament slovenského národovca Samka Baláža, rodáka z Petrovca, ktorý poručil na založenie Matice slovenskej sumu 40 tisíc din., ktorá v roku 1932 s úrokami vynášala okolo 50 tisíc din. Založenie na základe tohto testamentu sa má ukončiť v priebehu piatich rokov od smrti S. Baláža. Spomenutá suma peňazí sa má použiť len na výstavbu matičnej budovy, pre ktorú dal aj miesto v Petrovci. Z prítomných zásadne nikto nebol proti založeniu Matice. Vyslovovali sa obavy, či Matica nebude v kolízii s prácou Čsl. zväzu. Konštatovalo sa, že tu nepôjde o kolíziu, ale o podelenie práce. Reprezentácia, organizačná, školská, spolková práca zostane i naďalej v Čsl. zväze. Matica bude predovšetkým kultúrnou organizáciou, ktorá sa venuje osvetovej práci medzi slovenským ľudom. Diferencie, ktoré sa na začiatku zjavili, boli odstránené a jednohlasne bolo dohodnuté, že sa má založiť Matica slovenská v Juhoslávii (ďalej len MSvJ), ako samostatná ustanovizeň. Aby sa v práci mohlo čím intenzívnejšie a rýchlejšie pracovať, zo širšieho výboru bol zvolený prípravný výbor v tomto zložení: Dr. Ján Bulík, predseda, Nový Sad, členovia: Jozef Janiš, senior, SI. Aradáč, Ferdo Klátik, učiteľ, St. Pazova, Michal Kyseľa, učiteľ, Pivnica, Andrej Labáth, správca kníhtlačiarne, Petrovec, Karol Lilge, učiteľ, St. Pazova, Samuel Štarke, konsenior, Petrovec, Michal Topoľský, profesor, Petrovec. Členovia tohto výboru vypracovali stanovy a prehlásenie k slovenskej verejnosti. Dátum valného zhromaždenia bo lurčený na Národné slávnosti v Petrovci roku 1932.

Prehlásenie k slovenskej verejnosti bolo uverejnené v Národnej jednote v č. 48. z 18. júna 1932, v ktorom bolo okrem iného uverejnené: ... „zakladáme Maticu Slovenskú so sídlom v Petrovci, ktorej cieľom bude drobnou prácou medzi ľudom zošľachťovať jeho ducha, dávaním možností kultúrnym pracovníkom podporovať čím dokonalejšie duševné naše zrenie, ktoré by vedelo plne poukázať na pravú podstatu nášho životného snaženia, plniac tak iba dávny sen našich prorokov od Kollára a Štúra až po Hviezdoslava." A ďalej: ... „Nádejná Matica vykoná svoju úlohu len vtedy, keď všetci spoločne podáme jej svoju pomocnú ruku: duchovné svoje tvorby, peňažné podpory a poručenstvá"... A končí: ... „Tešíme sa nádejou, že ako dakedy v Turčianskom Sv. Martine 4. augusta 1863. roku celý slovenský národ založil svoju Maticu, našu s tým istým cieľom, tým istým oduševnením, ako sa to stalo tam. Chyťme sa teda do práce ducha, zakladajme, zbierajme členov, obete a dary pod vznešeným heslom: „Matica slovenská." Táto výzva vyvolala veľký ohlas a záujem o založenie Matice slovenským ľudom v Juhoslávii. A aj napriek vtedajšej hospodárskej kríze sa ešte pred valným zhromaždením prihlásilo 132 zakladajúcich a 360 riadnych členov. Valné zhromaždenie sa konalo pri príležitosti Slovenských národných slávností v Petrovci 14. a 15. augusta roku , 1932 za prítomnosti zástupcu min. osvety M. Dimića, tajomníka Matice slov. z Turč. Sv. Martina R. Kľačku a ďalších významných osobností domácich a z ČSR a za účasti až 2000 Slovákov skoro zo všetkých slovenských obcí. Valné zhromaždenie otvoril Dr. Bulík, predseda prípravného výboru. Obšírne vysvetlil program Matice a pri tejto príležitosti oznámil, že Slovenské reálne gymnázium bolo ponechané ako osemtriedne, čo bolo prijaté s ohromným aplauzom a s uspokojením. Po pozdravných prejavoch hostí bol prvý deň slávnostného zhromaždenia ukončený."

(Ján Podhradský)

 

kp

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus