Domovská

Jubileum J. M. Hurbana

Slovenská verejnosť a osobitne Beckov a Cirkevný zbor v Hlbokom na Slovensku, kde Jozef Miloslav Hurban prežil svoj aktívny život a kde v súčasnosti pôsobí ThMgr. Juraj Šefčík, si pripomínajú 205. výročie narodenia tohto velikána slovenských dejín. Narodil sa 19. marca 1817 v Beckove a umrel 21. februára 1888 v Hlbokom. Bol evanjelický kňaz, tiež prvý predseda Slovenskej národnej rady, slovenský spisovateľ, novinár, politik a organizátor kultúrneho života slovenského národného hnutia a vedúca osobnosť slovenského povstania 1848 – 1849. Zanechal stopy aj v živote Srbov a tiež vojvodinských Slovákov. Po zrušení vojenskej hranice roku 1871, na konvente slovenskej evanjelickej cirkvi v Starej Pazove, jeho stredného syna Vladimíra si staropazovský cirkevný zbor zvolil za svojho farára a vnuk tohto významného štúrovca Vladimír Hurban Vladimírov (VHV) prežil celý svoj život vo svojom rodisku v Starej Pazove.

 

Komorné stretnutie pri mohyle v predvečer 205-tých narodenín J.M. Hurbana (Juraj Šefčík prvý z prava)

 

Komorné stretnutie pri mohyle v predvečer 205-tých narodenín J.M. Hurbana (Juraj Šefčík prvý z prava)

 

Mohyla J.M. Hurbana z roku 1948

 

Mohyla J.M. Hurbana z roku 1948

 

Pôvodný hrob J. M. Hurbana z ktorého bol 1948 J.M. Hurban exhumovaný a prenesený pod mohylu

 

Pôvodný hrob J. M. Hurbana z ktorého bol 1948 J.M. Hurban exhumovaný a prenesený pod mohylu

 

Tri fotky z 1948 počas exhumácie

 

Tri fotky z 1948 počas exhumácie

 

Zo zoznamu darcov na urobenie pôvodného pamätníka (hrobu) z roku 1888, kde sú aj Slováci z Vojvodiny Ľudovít Mičátek z Kysáča a mladší syn kulpínskeho farára Emil Kolény

 

Zo zoznamu darcov na urobenie pôvodného pamätníka (hrobu) z roku 1888, kde sú aj Slováci z Vojvodiny Ľudovít Mičátek z Kysáča a mladší syn kulpínskeho farára Emil Kolény

 

J.M. Hurban z lipového dreva v životnej veľkosti v hlbockom kostole s terajším farárom J.Šefčíkom

 

J.M. Hurban z lipového dreva v životnej veľkosti v hlbockom kostole s terajším farárom J.Šefčíkom

 

Mramorová socha Hurbana pred hlbockým kostolom z roku 1929

 

Mramorová socha Hurbana pred hlbockým kostolom z roku 1929

 

Báseň Milana Rúfusa Evanjelium z Hlbokého

 

Báseň Milana Rúfusa Evanjelium z Hlbokého

 

V Hlbokom majú Pamätnú izbu Jozefa Miloslava Hurbana, ktorú verejnosti sprístupnili 18. marca 1967 pri príležitosti 150. výročia jeho narodenia. V roku 1948 v tejto obci v strede cintorína bol postavený Hurbanovi pomník - mohyla, kde boli jeho telesné ostatky preložené 11. júna 1949. Počas pôsobenia Juraja Šefčíka generálne bola opravená Pamätná izba J.M. Hurbana, ktorá má muzeálny charakter a vykonaná bola rekonštrukcia starej historickej fary. Vymenená bola strecha a obnovená fasáda s novými oknami. Drenážami a potrubím, ktorým neustále prúdi vzduch, bola vo vnútri kostola odstránená vlaha a vymenené trúchle lavice. Keďže je kostol na najnižšej časti Hlbokého a všetky dažďové vody sa zlievajú pod kostol, celý je pod povrchom terénu opásaný hrubým potrubím, ktoré zbiera a odvádza vodu do zberného kanála.

Juraj Šefčík, selenčský rodák a niekdajší kulpínsky farár, pôsobiaci už dlhšie v CZ Hlboké, sa s patričnou úctou stará o zachovanie týchto významných pamätihodností a pozornosť venúva aj srbsko-slovenským väzbám rodiny Hurbancov. Uvádza, že J. M. Hurban po svojom príchode do Hlbokého roku 1843, keďže si nevedel predstaviť kostol bez mohutného oltára s výstižným obrazom, aj napriek dlhom, objednal u svojho vo Viedni pôsobiaceho známeho, srbského freskomaliara Jovanovića oltárny obraz znázorňujúci biblický výjav, Ježiša a učeníkov na rozbúrenom mori, určite tým chcel označiť dobu v ktorej pôsobil...

Prof. Dr. Jarmila Hodoličová sa tiež širšie zaoberala dejinami rodiny Hurbanovej. V autorskom texte SVETOZÁR HURBAN-VAJANSKÝ A VOJVODINSKÉ PROSTREDIE píšuc o Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi uviedla, že korene jeho kontaktov s vojvodinským prostredím treba hľadať počas štúdia v rokoch 1830–1840 na evanjelickom lýceu v Bratislave, keď tu študovalo hodne Srbov. Tri školské roky sa tam školil aj Svetozar Miletić , srbský politik a spisovateľ, ktorý vošiel do politických dejín slovenského národa ako veľký bojovník za národné práva a slobodu Srbov, Slovákov a Rumunov v Rakúsko-Uhorsku. Jeho meno sa s menom Jozefa Miloslava Hurbana s úctou spomína a obaja sa stali „národnými mučedlníkmi", lebo obaja bojovali za tie isté ciele a obaja za ne boli aj trestaní. Z takéhoto priateľstva a spoločného boja za rovnaké národné práva, z lásky a úcty voči svojmu slovanskému bratovi Jozef Miloslav Hurban pokrstil svojho najstaršieho syna menom Svetozár podľa mena svojho srbského brata Svetozara Miletića.

Styky Hurbana s Juhoslovanmi silnejú ešte väčšmi, keď sa roku 1848 stáva členom belehradského Društva srpske slovesnosti a ako hlavný veliteľ v povstaní roku 1848–49 hľadal spojencov v Prahe, vo Viedni, v Záhrebe a Belehrade. Podľa záznamov jeho syna Vladimíra v pazovskej cirkevnej Pamätnici spomedzi slovenských hraničiarov, jazdcov „odviedol vyše 100 Pazovanov do srbského tábora v Karlovciach", kde sa nachádzalo hlavné velenie srbského povstania proti maďarskej garde.

Okrem najstaršieho Svetozára (1847–1916) a Vladimíra (1850–1914), evanjelického farára v Starej Pazove, aj svojho najmladšieho syna Bohuslava (1862–1889) poslal J.M. Hurban na výchovu a školenie do srbského prostredia, do Novosadského srbského gymnázia.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus