Domovská

Keď nás bolí cudzí bôľ...

„Veľmi stráž svoje srdce, lebo z neho (vyvierajú) žriedla života." (Kniha prísloví 4, 23)

O človeku, ktorý voči blížnym nič necíti, hovoríme že je bezcitný a že má tvrdé srdce. Nemá sa z čoho radovať. Je to človek, do ktorého nepreniká už nič. Jeho myseľ je vzdorovitá, jeho vnútro pyšné, jeho srdce tvrdé. Také srdce nemôže byť uzdravujúcim žriedlom života, lebo z neho vyviera kalná voda a nie číra, žblnkotavá, liečivá. Cvičme preto naše empatické cítenie a strážme si svoje srdcia. Láska a radosť majú uzdravujúcu moc. Humanitárny bazár v Kulpíne, ktorý prebiehal včera popoludní, ešte raz potvrdil, že sú medzi nami ľudia, ktorých srdcia nie sú zatvrdilé, ktorí sa vedia tešiť zo šťastia iných a ktorých bolí cudzí bôľ. Anne Molnárovej z Hložian, ktorá súrne potrebuje liečbu v Turecku, sa zozbieralo 48.200,00. Predajný bazár zorganizovali Anna Horvátová a Nataša Zimanová v spolupráci so Spolkom žien z Kulpína.

 

Keď nás bolí cudzí bôľ...

 

Keď nás bolí cudzí bôľ...

 

Keď nás bolí cudzí bôľ...

 

Keď nás bolí cudzí bôľ...

 

Keď nás bolí cudzí bôľ...

 

Do akcie sa zapojili: Jasna Potkoniaková, Vesna Pucovská, Zuzana Peťovská, Mária Stupavská, Zuzana Čemanová, Anna Kaňová, Maja Zimanová, Sandra a Tamara Milenkovićove, Monika Búriková, Anna Šimová, Mária Koruniaková, frizerka Sandra...teta Jagošová upiekla svadobný koláč, ostatné ženy pripravili torty, koláče, ručné práce, nápoje a pomáhali v predaji výrobkov. Mnohí si prišli niečo kúpiť a boli aj takí, čo prišli iba finančne podporiť zbierku.

Kvôli nepriaznivému počasiu bazár prebiehal v KUS Zvolen a najväčší záujem bol o koláče a pečivá, ktoré sa veľmi rýchlo minuli.

Posmelené peknou odozvou návštevníkov, organizátorky uvažujú o pravidelných mesačných bazároch, na ktorých by sa pomáhalo, tým, ktorí pomoc potrebujú.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus