Domovská

K nedožitým osemdesiatinám Jána Husárika

Ján Husárik sa narodil 27. mája 1942 v Padine a v rodisku zakončil aj základnú školu. Maľovaním sa začal zaoberať roku 1958 a prvú samostatnú výstavu mal o dva roky neskôr v rodnej Padine. Členom Galérie insitného umenia v Kovačici sa stal roku 1968. Bol maliarom svetového mena a jedným z našich najvyššie oceňovaných insitných umelcov, bol laureátom Oskara za umenie a techniku z talianskeho Milána a držiteľom Radu Francúzskej republiky za medzinárodnú kultúrnu spoluprácu... Ján Husárik zomrel pred piatimi rokmi 28. januára 2017.

 

K nedožitým osemdesiatinám Jána Husárika

 

K nedožitým osemdesiatinám Jána Husárika

 

K nedožitým osemdesiatinám Jána Husárika

 

K nedožitým osemdesiatinám Jána Husárika

 

K nedožitým osemdesiatinám Jána Husárika

 

Svojským koloritom sa snažil vyjadriť aj pocit duševného tepla a idylickosti dedinského života.

Ťažké to boli časy, keď sa voda po Padine musela rozvážať v sudoch. V minulosti občania Husárikovej rodnej Padiny zápasili s nedostatkom vody a trpeli smädom. Umelec to zobrazoval dopukanou kôrou pôdy, rozbitými džbánmi, sudmi ...ale aj červenou a oranžovou farbou, ktoré považoval za adekvátny výtvarný prejav letnej páľavy a sucha.

Smäd a nedostatok vody dominovali v maliarskej tvorbe Jána Husárika. Z nich vytvoril univerzálny symbol smädu: telesného, duševného, smädu po láske a šťastnom živote.

Ďalšia významná téma, ktorá Jána Husárika roky nadchýnala, bola ďaleká história a predovšetkým dejiny Tróje. Podľa neho staroveká Homérova Trója ležala niekde v Banáte. Zapodieval sa aj možnosťou eventuálnej lokality Tróje na území dnešnej Padiny. V tom smere nachádzal i určité totožnosti medzi Trójou a Padinou, čo znázorňoval aj na obrazoch. Husárik Tróju hľadal nielen na obrazoch. Bol aj amatérskym archeológom a zúčastňoval sa aj v archeologických vykopávkach. Grécki archeológovia mu údajne potvrdili, že dva artefakty, ktoré vykopal sú z trójskeho obdobia a našiel aj časť podobnej amfory, akú majú v zbierkach jedného múzea v Londýne.

Vystavoval na početných spoločných a samostatných výstavách doma a v zahraničí. Okrem iného samostatné výstavy mal aj vo viacerých nemeckých a talianskych mestách, ale aj v Canberre, Sydney, Melbourne a Kuala Lumpure. Za maliarsku tvorbu sa mu dostali početné ceny a uznania, spomedzi ktorých osobitne treba spomenúť Oskar za umenie a techniku v Miláne (Taliansko, 1977), Strieborný vavrínový veniec so zlatou plaketou v Kazerte (Taliansko, 1978) a Rad Francúzskej republiky za medzinárodnú kultúrnu spoluprácu (Francúzsko, 1985). Bol predsedom Združenia padinských maliarov Smäd.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus