Domovská

Bol rok 1831: Prebeda, ach, prebeda!

V Dejinách petrovskej cirkvi Ján Stehlo opísal autentické udalosti z roku 1831, keď denne v Petrovci mali až 23 pohrebov: „Od polovice tohoto roku, od počiatku mesiaca júla, zažili sme najsmutnejšie časy. Naša vlasť bola zasiahnutá epidemickou chorobou, orientálnou cholerou. .. Najprvšie výskyty tejto epidémie, smrteľné prípady stali sa v krajoch poľských, odkiaľ sa to prenieslo do Uhorska..." Ďalej, s podrobným opisom príznakov tejto choroby a uvádzaním počtu obetí v krajine, Ján Stehlo pokračuje takto: „Prebeda, ach, prebeda! Predčasne a márne bola naša nádej, keď sme si mysleli, že odíde cholera, epidémia, ako sme to opísali v predchádzajúcom 16. paragrafe. Totiž od 16. septembra vlastne sa u nás epidémia započala..."

 

Stehlova kronika

 

Stehlova kronika

 

Pisateľ Dejín petrovskej cirkvi Ján Stehlo počas cholery v roku 1831 stratil manželku Emíliu, ktorá umrela ako 34 ročná. O tejto rodinnej strate a ničivosti choroby, ktorá polovicou septembra naberala na intenzite uvádza: "A od toho času so svojou príšernou silou za 8 týždňov vyčíňala a strašné pustošenie medzi obyvateľstvom petrovským zapríčinila. Za tento krátky čas 390 ľudí, všetkého veku, pohlavia a stavu, táto pliaga zachvátila. Najviacej zúrila počiatkom októbra, kedy sme mali denne 23 pohrebov. Mnohé domy temer vymreli, vyprázdnili sa. Zostalo mnoho sirôtok, zbavených oboch rodičov. Mnohí manželia ovdoveli presmutne a museli znášať ťažký lós. Aj samotný Slova božieho kazateľ, ó prebeda! — v tomto počte bol zahrnutý... lebo utratil najmilšiu znamenitú manželku svoju Emíliu, rodenú Weinrichovú, v kvete života, matku 8 dietok malých... V týchto najsmutnejších dňoch pre všetkých, v petrovských uliciach plač a bedákanie bolo počuť a bolo vidieť neustále prípravy na pochovanie mŕtvych. Boli to dni pre Petrovčanov naveky pamätné. Kiež by sme také isté už nikdy nedožili a aj ich potomci kiež by nikdy podobné nezažili!..."

V deň konania pohrebnej počestnosti Emílie Stehlovej rodenej Weinrichovej, ktorú konal Daniel Kolényi, farár kulpínsky, bolo spolu 9 pohrebov. O 6 dní po smrti svojej manželky Stehlo stál nad rakvou svojej matky Zuzany Stehlovej. Zostal sám s ôsmimi deťmi. Keďže sa bolo treba o tak početnú rodinu postarať, už 4. januára 1832 oženil sa s Ludovikou Rohonyiovou, dcérou hložianskeho farára, ktorá tiež v roku 1831 zostala bez otca, keďže aj jej otec Juraj Rohonyi umrel na následky epidémie cholery. Viac o Jánovi Stehlovi z referátu Mgr. Jána Vidu, farára petrovského TU: http://www.kulpin.net/files/23.09.2018-zivot_a_dielo_jana_stehlu_-_vypracoval_mgr._jan_vida,_farar_petrovsky.pdf

 

Ján Stehlo

 

Ján Stehlo

 

Petrovskí farári

 

Petrovskí farári

 

Ján Stehlo sa narodil pred 235 rokmi v Petrovci. Do kňazskej služby v úrade v Petrovci nastúpil po smrti svojho otca Ondreja Stehlu, ktorý bol prvým slovenským evanjelickým kňazom v Petrovci. Od prvého roku pôsobenia v rodnom Petrovci, totiž od roku 1818, Ján Stehlo začal písať kroniku, známu pod názvom Dejiny evanjelického augsburského vyznania cirkevného zboru v Petrovci po stránke cirkevnoštatistickej. Originál kroniky v latinčine si možno nájsť na stránke Slovenskej evanjelickej a.v. cirkvi v Srbsku TU: https://digital.seavc.rs/historia-petrovca/ . Kroniku Stehlo písal po celý čas svojho pôsobenia v Petrovci, teda za 50 rokov, a zapisoval do nej nielen údaje o počte narodených, umretých a sobášených, zápisnice z konventov, ale aj iné udalosti zo života dediny. Dejiny sú písané po latinsky, len niektoré kázne a piesne sú v bibličtine.

 

Stehlova hrobka pred rekonštrukciou

 

Stehlova hrobka pred rekonštrukciou

 

Stehlova hrobka po rekonštrukcii

 

Stehlova hrobka po rekonštrukcii

 

Na petrovskom cintoríne aj dnes stojí náhrobný kameň z ružového mramoru a na ňom vyrytý text: Tu odpočíwa w Kristu Pánu Welebny Ján Sztehlo býwalý báčsriemsky Senior a 50 ročný farár petrovský Narodil sa r. 1787 27 Júla Zomrel r 1868 19 januara Pokoj mu a wečná pamäť

V roku 2018 pri príležitosti 200. výročiu od nástupu Jána Stehlu do kňazského úradu v CZ SEAVC v Petrovci, jeho 50-ročnom požehnanom pôsobení v tomto zbore a pri príležitosti 150. výročia úmrtia Jána Stehlu bola zrekonštruovaná jeho hrobka na petrovskom cintoríne.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus