Domovská

K šesťdesiatke Nebojšu Kuzmanovića

Nebojša Kuzmanović sa narodil 10. októbra 1962 v Gradačci (Republika Bosna a Hercegovina). Vysokoškolské štúdium ukončil v roku 1988 na Filozofickej fakulte v Novom Sade, magisterskú prácu obhájil v roku 2001 a v roku 2009 získal hodnosť doktora literárnych vied. Téma jeho dizertačnej práce bola: Srbsko-slovenské literárne a kultúrne styky v dobe romantizmu. Od roku 1997 pracoval v obecnej správe v Báčskej Palanke, v roku 2016 ho Zhromaždenie AP Vojvodiny vymenovalo za zástupcu tajomníka pre kultúru, verejné informovanie a vzťahy s náboženskými spoločenstvami a od júna 2018 je riaditeľom Archívu Vojvodiny v Novom Sade. Dosiaľ napísal viac ako dvesto prác z rôznych vedných disciplín a dvadsaťpäť kníh, z čoho niektoré vyšli aj po slovensky: Stretávanie kultúr (Báčska Palanka 2006), Srbi a Slováci (Báčska Palanka 2008), Filozofické omrvinky (Nový Sad 2018)... Srbsko-slovenským vzťahom sa venoval aj vo viacerých knihách písaných po srbsky a tiež vo svojich štúdiách a na viacerých medzinárodných vedeckých konferenciách v Bratislave, Martine, Trnave, Novom Sade...

 

K šesťdesiatke Nebojšu Kuzmanovića

 

K šesťdesiatke Nebojšu Kuzmanovića

 

Nebojša Kuzmanović publikoval svoje práce aj v slovenských časopisoch: v slovenskom literárnom časopise Nový život - Báčsky Petrovec, v týždenníku Hlas ľudu a v časopisoch vychádzajúcich v Slovenskej republike - Nový deň Bratislava, Kultúra Bratislava, Literárny týždenník, Bratislava, Slovenské národné noviny Martin, časopis Slavica Slovaca Bratislava a Slovensko z Martina.

"Srbský slovakista PhDr. Nebojša Kuzmanović napísal niekoľko diel, ktoré rezonovali aj na Slovensku, lebo sú výrazným príspevkom do dejín srbsko-slovenskej a slovensko-srbskej vzájomnosti." Uvádza to v texte Romantizmus ešte žije PhDr. Ján Jankovič, akademik SAV, ktorý hodnotí, že sa Kuzmanović stal nielen uznávaným a spoločensky oceňovaným autorom, ale jednou z najvýraznejších osobností v oblasti srbsko – slovenských vzťahov.

Za svoju prácu Nebojša Kuzmanović bol odmenený viacerými cenami a vyznamenaniami, z ktorých uvádzame iba niektoré: Októbrová cena Báčskopalanskej obce (2004), Zlatý odznak KOS Srbska a Ministerstva pre diaspóru (2008), Charta Základiny Petra Kočića (2009), ocenenie Pavleho Markovića Adamova (2010) „za prínos k osvetľovaniu srbsko-slovenských väzieb", Ďakovný diplom Matice slovenskej v Srbsku (2012) a na medzinárodnej vedeckej konferencii „Slováci a Srbi – história a súčasnosť", ktorá sa konala v Novom Sade v roku 2014 v Zhromaždení AP Vojvodiny, získal medailu Svetozara Miletića, ktorú udeľuje Zväz Srbov na Slovensku. Medailu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky mu odovzdali roku 2019. V roku 2020 prezident Srbska mu udelil Sretenjsko ocenenie – Zlatú medailu za zásluhy, v rovnakom roku získal aj Októbrovú cenu Nového Sadu a 25. februára 2021 mu Predsedníctvo Srbska odovzdalo Vukovu cenu. Najnovšie v roku 2022 bol vyznamenaný Plaketou zhromaždenia Vojvodiny.

Blahoželáme!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus