Domovská

Dolnozemský Slovák

Dolnozemský Slovák bol prvým spoločensko-politickým mesačníkom. Prvé číslo vyšlo 15. októbra 1902 v Novom Sade a posledné predvojnové 15. júla 1914. Vydavateľ a majiteľ Dolnozemského Slováka do konca roku 1908 bol Dr. Miloš Krno (1869 – 1917). Hlavný redaktor Dolnozemského Slováka a od roku 1909 aj majiteľ a vydavateľ tohto mesačníka bol Dr. Ľudovít Mičátek (1874 – 1928). Časopis Dolnozemský Slovák, ktorý v rokoch 1902—1914 vychádzal v Novom Sade (tlačený v Modre) s podtitulom politicko-spoločenský mesačník a v rokoch 1918—1920 (tlačený v Novom Sade a v Petrovci) ako politicko-spoločenský dvojtýždenník, je prvým ústredným informátorom o národnom, spoločenskom, politickom a kultúrnom živote Slovákov vo Vojvodine, a tým i priamym predchodcom ich medzivojnových novín Národná jednota (1920-1941) a vojnových i povojnových novín Hlasu ľudu (od roku 1944 dodnes).Prvé číslo vyšlo s nasledovnými slovami: „Začali sme vydávať noviny Dolnozemského Slováka, aby sme v nich jeden druhého poučovali a oboznamovali sa. Veď nás je na Dolnej zemi keľavná hŕstka, avšak čo z toho, keď ani len to nevieme, kde všade bývame, koľko nás je, nepoznáme sa." Posledné číslo Dolnozemského Slováka s dátumom 15. januára 1920 bolo vytlačené v Petrovci.

 

Fotografie z roku 2014 z výstavy „150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine" autora Vladimíra Valentíka

 

Fotografie z roku 2014 z výstavy „150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine" autora Vladimíra Valentíka

 

Fotografie z roku 2014 z výstavy „150 rokov slovenskej tlače vo Vojvodine" autora Vladimíra Valentíka

 

Časopis Dolnozemský Slovák sa venoval témam, ktoré sa týkali spoločenského života Slovákov. Keď ide o cieľovú skupinu, ktorej obsahy Dolnozemského Slováka boli adresované, tá siaha naširoko za hranice dnešného Srbska. Napriek tomu, že bol považovaný za časopis Slovákov z Banátu, Báčky a zo Sriemu, ambície zakladateľov boli trochu iné. Ako aj sám názov hovorí mal to byť časopis pre všetkých dolnozemských Slovákov. V čase silnej maďarizácie keď i na iných územiach Slováci sa silne borili o zachovanie materinského jazyka najviac dopisovateľov bolo z čanádskeho Nadlaku a z bekéšskeho Totkomlóša.

Ukážka, ktorú vyberáme z ročníka 1904 z 15. decembra je správa z Petrovca: V Petrovci zomrel v 81. roku života Ďuro Záborský. Bol zvláštným človekom, no tuhým, tvrdým Slovákom. Kedysi mal drahé procesy s báčanskými magnátmi. Z tej príčiny bol tri raz na audiencii u cisára a kráľa. Išiel ta v kožuchu a vidiac, že jeho Veľičenstvo je len jednoducho oblečené, opýtal sa: »Či ste baš vy cisár a či niekto iný?« — »Prečo?« — „Nuž, keď ani kožucha nemáte.«

A ešte jedna ukážka. Jednou drobnou správou by sa mohol nadchnúť aj výtvarný kritik. Dolnozemský Slovák (v čísle z 1. septembra 1919, XIV, č. 16, s. 4) zaznamenal, že ..."28. augusta 1919 petrovské ženy spolu s maliarom Karolom Lehotským usporiadali výstavu výšiviek a obrazov. Krásne krajinky Karola Lehotského pripútali zrak návštevníkov výstavy a obrazy a sošky Zuzky Medveďovej samoukej sedliackej devy prekvapujú a svedčia o jej nadanosti. Bars by jej bolo dopriano študovať!"

Roku 1977 sa v Novom Sade konalo sympózium o Dolnozemskom Slováku. Zverejnené údaje sú čerpané zo zborníka prác z tohto sympózia Výročie vzniku časopisu Dolnozemský Slovák.

Roku 1996 Dolnozemský Slovák bol obnovený ako časopis Slovákov z Juhoslávie, Maďarska a Rumunska. Vychádza v Nadlaku (v Rumunsku).

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus