Domovská

Stopy slávy zaviate časom

Kniha Stopy slávy zaviate časom - Slovenské osobnosti kanadské je siedma kniha venovaná histórii Slovákov v Kanade. Táto najnovšia približuje príbeh tridsiatich ôsmych slovenských osobností v Kanade a toho, čo robí každého jedného z nich výnimočným, a prečo si zaslúži titul Slovenská osobnosť v Kanade. Údaje o slovenských osobnostiach z minulosti Kanady sa ťažko nachádzali a po mnohých zostali len informácie zaznamenané v krátkych článkoch, či nekrológoch v slovenských alebo anglických novinách. Povedal autor knihy Ondrej Miháľ na dnešnej prezentácii v Etno dome Ženský kútik v Hložanoch. Večierok otvorila mladšia ženská spevácka skupinu KOS Hložany za hudobného sprievodu Ivana Galamboša a prítomných úvodom pozdravili organizátorky večierka Tatiana a Viera Miškovicove. Návštevníci si v tomto útulnom etno priestore mohli obzrieť aj výstavu úžitkovej keramiky Anny Miškovicovej z Bratislavy.

 

Stopy slávy zaviate časom

 

Stopy slávy zaviate časom

 

Stopy slávy zaviate časom

 

Stopy slávy zaviate časom

 

Stopy slávy zaviate časom

 

Stopy slávy zaviate časom

 

Stopy slávy zaviate časom

 

Stopy slávy zaviate časom

 

Stopy slávy zaviate časom

 

Stopy slávy zaviate časom

 

Stopy slávy zaviate časom

 

Stopy slávy zaviate časom

 

Napísať pravdivú históriu slovenských osobností v Kanade je veľmi náročné, pretože im v minulosti nebola venovaná systematická pozornosť a dnes je už veľmi ťažko spravodlivo vybrať zo 140-ročnej kanadskej histórie tých najvplyvnejších Slovákov. Zdôraznil Ondrej Miháľ, ktorý je predsedom Slovenského kanadského inštitútu z Toronta, ktorý je vydavateľom tejto čerstvej publikácie. Po dôkladnej selekcii do knihy zaradil iba tých, ktorí sa výnimočne angažovali na zachovaní slovenského povedomia a slovenskej identity v Kanade. Sú to: Július Behul, Marta Brestovanský, Dušan Dorič, Ján Dvorský, Margaret Dvorský, Pavol Džačko, Ján Frajkor, František Fuga, Štefan Hreha, Ján Hudák, Jan Hurný, Jozef Kirschbaum, Ján Kopčok, Tibor Kovalík, Andrej Kučera, Gabriel Kurdel, František Kvetaň, Juraj Kleskeň, Angela Meady, Alena Melas, Ondrej Miháľ, Eduard Oravec, Milan Popik, Andrej Potocký, Štefan Reištetter, Štefan Roman, Michal Rusnák, Michal Sinčák, Marián Šťastný, John V. Stephens, Imrich Stolárik, Mark Stolárik, Jozef Suchý, Peter Šuffák, Gustav Surovský, Irene Timko, Dušan Tóth a Joseph Zeman.

„Všetci Slováci sa historicky po príchode do Kanady nachádzali na rovnakej štartovacej čiare. Väčšinou boli chudobní, tvrdo pracovali na zabezpečení lepšieho života a budúcnosti pre svoju rodinu. Ich počiatočný úspech bol meraný podľa ich schopnosti splniť tento cieľ. Veľmi malý počet Slovákov presahoval tento predpoklad a stal sa tak vodcom v ich komunite. Táto kniha vysvetľuje, prečo sa tridsiati ôsmi z nich stávajú takzvanými staviteľmi a strážcami, a teda „osobnosťami" slovenského života v Kanade. Výber je veľmi subjektívny z dôvodu, že história Slovákov v Kanade počas 140 rokov nie je dobre zdokumentovaná, keďže nebolo zvykom písať o významných jednotlivcoch, a novinári im nevenovali priestor, ktorí by si boli zaslúžili," uvádza autor v resume tejto 100-stranovej knihy, do ktorej zaradil iba dne osobnosti z radu dolnozemských Slovákov: Jána Kopčoka a seba. Tento fakt Miháľ ozrejmil slovami, že naši dolnozemskí Slováci prichádzali do Kanady pracovať a na kultúrne a spoločenské aktivity nemali čas.

Kniha Slovenské osobnosti v Kanade je prvým pokusom poskytnúť obraz niektorých dôležitých slovenských osobností v Kanade, ktoré boli staviteľmi cirkví, spolkových organizácií, novín alebo tanečných skupín v Kanade.

Úryvok z knihy prečítala Miriam Murtínová. Na záver prezentácie autor venoval všetkým prítomným po jednu knihu.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus