Domovská

Pietny akt srbským vojakom na Slovensku

V dňoch 26. a 27. októbra 2022 Slovensko navštívila delegácia Srbskej republiky, ktorú viedol Miodrag Kapor, štátny tajomník Ministerstva práce, zamestnanosti, otázok vojnových veteránov a sociálnych záležitostí. Účelom návštevy bolo, ako je tradíciou posledných rokov, pripomínanie si výročí historických udalostí týkajúcich sa oslobodzovacích vojen Srbska. V delegácii boli predstavitelia Ministerstva obrany a Ozbrojených síl Srbska, poslucháči Vojenskej akadémie a Kriminalisticko-policajnej univerzity a predstavitelia štyroch združení uchovávajúcich tradície oslobodzovacích vojen Srbska. Je to opakovaná a pravidelná tradícia, že v dátume blízkom ukončenia I. svetovej vojny srbská delegácia navštívi a položí pamätné vence na miestach, kde snívajú večný sen srbskí vojaci Veľkej vojny. V stredu delegácia navštívila vojenský cintorín Veľkej vojny v Bratislave- Petržalke.Na pietnom akte sa zúčastnili aj domáci predstavitelia: starosta Petržalky Ján Hrčka a podpredseda Petržalského okrášľovacieho spolku Ernest Huska. Ministerstvo vnútra SR zastupoval generálny riaditeľ Adrián Jenčo a do Petržalky prišli aj predstavitelia Kovačice, Jaroslav Hrubík - predseda Obce Kovačica a Dušanka Petrak, riaditeľa kovačického Centra pre sociálnu prácu.

 

Pietny akt srbským vojakom na Slovensku

 

Pietny akt srbským vojakom na Slovensku

 

Pietny akt srbským vojakom na Slovensku

 

Pietny akt srbským vojakom na Slovensku

 

Pietny akt srbským vojakom na Slovensku

 

Pietny akt srbským vojakom na Slovensku

 

Pietny akt srbským vojakom na Slovensku

 

Pietny akt srbským vojakom na Slovensku

 

Štátny tajomník Kapor ocenil starostlivosť o cintorín a o spoločné, hoci niekedy aj smutné, dejiny a pripomenul aj neutíchajúcu srbskú pamiatku na 44 slovenských obetí v Kragujevci. Ernest Huska z Oddelenia kultúry Miestneho úradu Bratislava – Staré mesto mal krátku prednášku o dejinách cintorína. Spomenul aj účasť českých a slovanských vojakov v Srbskej armáde, ktorí boli neskôr základom pre Československé légie vo Francúzsku. Pre mladých poslucháčov Vojenskej akadémie a Kriminalisticko-policajnej univerzity bolo zaiste zaujímavé navštíviť pamätné miesta Srbska na bratskom Slovensku. Po pietnom akte navštívili bunker B-S8 z obrannej línie Československa, postavený v rokoch 1936-38, v ktorom je dnes súkromné vojenské múzeum.

Na petržalskom cintoríne leží 331 vojakov deviatich národov a národností, vojakov Rakúsko-Uhorska, ale aj ich vtedajších odporcov, Rusov a Srbov. Vojaci, ktorí nezomreli v boji či hladom v zajateckom tábore, boli v rokoch 1916 – 1918 hospitalizovaní v bratislavských nemocniciach, kde dostali lekársku starostlivosť rovnako ako domáci vojaci. Aj toto bola tradične tolerantná Bratislava. Smrťou sa nepriateľstvo skončilo, každý dostal svojich 2 m2 a kríž. Po smrti ležia vojaci vedľa seba, tak ako chronologicky pre nich prišla smrť. Vedľa Maďara leží Rus, vedľa Slováka či Rakúšana je srbský hrob. Miesto pre večný odpočinok si tu našiel aj vojak až ďalekého Gruzínska.

Cintorín bol založený v rokoch 1916-18, architektonická úprava bola vykonaná v 20. rokoch 20. storočia. Do roku 1938 bol súčasťou Československa a vždy 1. novembra tu armáda organizovala pietny akt. V rokoch 1939-45 bol zabraný vojnovým Nemeckom. Najsmutnejšie roky boli 1948-89, kedy bol úplne neprístupný, v pásme železnej opony, lebo leží len 100 metrov od slovensko- rakúskej hranice.

Veľká rekonštrukcia, ktorú organizovalo a na 90% zaplatilo mesto Bratislava s malým príspevkom štátu, nastala až v novom tisícročí, slávnostne bol otvorený 4. mája 2009 na 90. výročie smrti generála M.R.Štefánika. O cintorín sa vzorne stará mestská organizácia Marianum a je verejne prístupný.

Na druhý deň srbská delegácia navštívila miesto bývalého zajateckého tábora Veľký Meder, kde žiaľ o vtedajšej tolerancii k zajatcom už písať nie je možné ...

Pietne spomienky na cintoríne sú pravidelné, prichádzajú tam veteráni, predstavitelia ministerstva obrany, opakovane aj prezidentka republiky Zuzana Čaputová, najčastejšie 11. novembra na Deň veteránov, deň červených makov. Rodiny s deťmi, turisti aj cyklisti na potulkách pohraničím navštevujú cintorín celoročne.

Nad cintorínom sa pomyselne vznáša myšlienka, citát z evanjelií :
A prídu od východu i západu, od severu i od juhu a budú stolovať v Božom kráľovstve. (Lk 13-29)

 

Text a foto Ernest Huska

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus