Domovská

O našich dušiach, Dušičkách a panychíde

Dnes je sviatok Všetkých svätých, Všechsvätých, Svih svetih (1. november) a zajtra 2. novembra je Pamiatka zosnulých čiže Dušičky, Dušni dan. Sviatok Všetkých svätých je deň, ktorý je venovaný všetkým svätým mučeníkom a v katolíckych kostoloch sa počas dnešných omší pripomínali svätí, ktorí viedli pravý kresťanský život. V evanjelických kalendároch sa tento deň uvádza ako Všechsvätých, no nie je označený červenými písmenami, teda v kostoloch služby Božie nebývajú. V niektorých kalendároch je zajtrajší deň označený ako Pamiatka zosnulých – Dušičky (aj v našich starších evanjelických kalendároch sa tak uvádzal) a tento deň by mal byť venovaný spomienke na zomrelých príbuzných a priateľov. Ak ste teda dnes nenavštívili cintorín, zajtra, ale aj v ďalšie dni, je na to tiež vhodná príležitosť. Evanjelickí veriaci si pamiatku na zosnulých prakticky uctievajú počas celého novembra a pravoslávni veriaci si svojich blízkych zosnulých pripomínajú v tzv. zadušnice, dušičky, ktoré pripadajú vždy v sobotu a je ich rovnako ako i ročných období - štyri. Jesenné - Mitrovske zadušnice sa svätia v sobotu pred Mitrovdan (8. november), takže v tomto roku budú v sobotu 5. novembra.

 

O našich dušiach, Dušičkách a panychíde

 

Je snáď menej podstatné v ktorý deň odídeme navštíviť cintorín, dôležitejšie je spomínať si na drahého nám zosnulého. Kým si na neho niekto pamätá, tak vskutku nie je skutočne mŕtvy, vtedy ho celkom nestrácame, a to je dôležitá súčasť smútenia. Lebo, ak aj smrťou život končí, nekončí ňou aj náš vzťah so zosnulým. Na cintorínoch preto s vďakou spomínajme na to, čo pre nás v živote znamenal. Tento deň nás má zároveň viesť aj k myšlienkam na večnosť a našu pominuteľnosť; na to, že aj my kráčame v ústrety k nebeskému kráľovstvu, kde máme nádej sa stretnúť so svojimi milovanými, ktorí nás na tejto ceste predišli. https://www.ecav.sk/archiv/archiv-2010/pamiatka-reformacie-a-pamiatka-zosnulych

Cirkev oddávna so sviatkom Všechsvätých spája nádej na vzkriesenie. Tento deň by teda nemal byť dňom strachu či smútku, ale dňom radosti a nádeje vo večný život. Na znak nesmrteľnosti duší a Božieho milosrdenstva ľudia na cintorínoch zapaľujú sviečky.

Pravoslávni veriaci v Srbsku na zosnulých spomínajú aj počas bohoslužieb, keď sa slúži tzv. „pomen" a „parastos". Panychída (srb. daća, podušje, parastos) je spomienková bohoslužba za pokoj duše zosnulého.
Panychídy sú aj rituálne hostiny na hrobe zosnulého. Obvykle sa konajú v priebehu prvého roka po smrti jednotlivca: prvé ráno po pohrebe, potom po siedmich a štyridsiatich dňoch, po uplynutí šiestich mesiacov a po roku. Ako sa verí, vtedy živí môžu pomôcť zosnulému, alebo jeho duši, pretože sú domnienky, že sa v čase konania panychídy nadväzujú kontakty s mŕtvymi. Na pravoslávnych hroboch preto neraz možno vidieť jedlo.

Panychídy, ktoré patria k predkresťanským tradíciám, pravoslávna cirkev toleruje a prijíma ako súčasť ich rituálov. Písal o tom Dušan Bandić v knihe „Tabu pri tradicionalnoj kulturi Srba" (Beograd 1980). Panychída prenesene znamená smútočnú slávnosť vôbec.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus