Domovská

SĽUK v Belehrade a Starej Pazove

Aj tento rok bol Slovenský ľudový umelecký kolektív SĽUK z Bratislavy súčasťou medzinárodného podujatia zameraného na prezentáciu kultúrneho dedičstva Ethno-summit v Belehrade, ktorý prebieha v dňoch 1. – 6. november 2022. Súčasťou summitu bola aj vedecká konferencia, ktorú zahájil generálny riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar so svojím príspevkom o Jurajovi Kubánkovi a odprezentovaný bol aj výskum projektu, ktorý mal byť metodologickým východiskom kovačického Centra pre digitalizáciu slovenského insitného maliarstva v Srbsku. Autorom projektu je umelecký kolektív a realizoval sa na tvorbe dvoch najstarších insitných maliarov – Jána Bačúra z Padiny a Evy Husárikovej z Kovačice. Sme veľmi radi, že aj vďaka takýmto aktivitám sa naša kultúra nestratí v čase a zabudnutí. Uviedlo na svojej facebookovej stránke Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. SĽUK a jeho generálny riaditeľ Juraj Hamar využili návštevu Srbska aj na podporu a stretnutie s krajanmi. Tak J. Hamar vo štvrtok 3. novembra v Galérii Babka v Kovačici mal prednášku na tému Digitalizácie insitnej tvorby a medzigeneračnej výmeny a dnes 5. novembra SĽUK v Starej Pazove na počesť odmenených na 52. Prehliadke slovenskej ochotníckej divadelnej tvorby Divadelný vavrín predviedol veľkolepo koncipovaný hudobno-tanečný program, doplnený filmovou projekciou na vybrané biblické motívy z Prvej knihy Mojžišovej, Genezis.

 

Genezis (foto: SĽUK)

 

Genezis (foto: SĽUK)

 

Genezis (foto: SĽUK)

 

Fascinujúci príbeh postupného vytvárania sveta – cez stvorenie Adama a Evy až po siedmy deň odpočinku dáva priestor na svieže, hravé a nápadité uchopenie jednotlivých tém. Vyhnaním z rajskej záhrady autori na scéne odhaľujú aj temnú stránku ľudstva. Morálnu skazenosť strieda boží hnev – podobnosť so súčasnosťou nie je pre tvorcov náhodná a tak SĽUK vedome kladie divákovi aj nejednu znepokojujúcu otázku. Genezis je projekt určený pre súčasného náročného diváka. Jeho cieľom je, aby si milovníci divadla, hudby a tanca našli cestu aj k ľudovému umeniu a k folklóru. Viac TU: http://www.divadlo.sluk.sk/event/137536/genezis

Choreografia Genezis vznikla podľa scenára Juraja Hamara a Stanislava Marišlera a réžiu mal na starosti Juraj Nvota. Ukážku predstavenia si možno pozrieť TU:

 

 

Juraj Hamar na vedeckej konferencii v Belehrade hovoril o Jurajovi Kubánkovi - choreografovi, ktorý významne formoval umelecké smerovanie samotného SĽUK-u (foto Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky)

 

Juraj Hamar na vedeckej konferencii v Belehrade hovoril o Jurajovi Kubánkovi - choreografovi, ktorý významne formoval umelecké smerovanie samotného SĽUK-u (foto Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky)

 

Juraj Hamar odprezentoval aj vlaňajší výskumný projekt zameraný na tvorbu dvoch insitných maliarov: Jána Bačúra z Padiny a Evy Husárikovej z Kovačice (foto: Mišo Veselský)

 

Juraj Hamar odprezentoval aj vlaňajší výskumný projekt zameraný na tvorbu dvoch insitných maliarov: Jána Bačúra z Padiny a Evy Husárikovej z Kovačice (foto: Mišo Veselský)

 

Juraj Hamar odprezentoval aj vlaňajší výskumný projekt zameraný na tvorbu dvoch insitných maliarov: Jána Bačúra z Padiny a Evy Husárikovej z Kovačice (foto: Mišo Veselský)

 

Okrem vedeckej konferencie počas 6. ročníka Ethno-summitu v Belehrade organizované boli hudobné, vítvarné a spevácke workshopy. Jedným z nich bol aj FOLKY POLKY, projekt aeróbneho cvičenia na motívy ľudového tanca, ktorý viedol SĽUK. Jeho autorom bol umelecký vedúci SĽUK-u Stanislav Marišler.

A generálny riaditeľ SĽUK-u Juraj Hamar ani chvíľu nechcel zaháľať a tak v parku pri Kalemegdanskej pevnosti v Belehrade predviedol bábkové predstavenie. Na spoluúčinkovanie nahovorili aj riaditeľa festivalu Ethno-summit a súboru KOLO Vladimíra Dekića. O hudobný sprievod sa postaral hudobník zo SĽUK-u Michal Veselský. Zverejnili to na https://www.facebook.com/sluk.sk .

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus