Domovská

Dvestoročnica narodenia Rudolfa Choteka/Koteka

Rodina Chotekovcov, ktorá okrem iného vlastnila aj veľké kaštiele v Dolnej Krupej a v Krompachoch na území terajšieho Slovenska, rodinnými väzbami získala roku 1853 aj panstvo Futog v južnej časti Rakúsko-Uhorska, vo Vojvodine. K panstvu Futog/Futak patril Starý Futak, Begeč, Hložany, časť Petrovca, Kysáč a Piroš (Rumenka). Osobitným ich panstvom bol Čerević v Srieme a k nemu patriaci Neštín a Bánoštor. Išlo približne o 15 000 hektárov pôdy. Tento majetok predtým vlastnil Jozef Brunsvik z Dolnej Krupej (obdobie 1805 – 1852) a pred ním Andrej Hadík z Dunajského Klátova (obdobie 1769-1801). Rudolf Chotek st. (1822 – 1903), ktorého dvestoročnicu narodenia si pripomíname v tomto roku, bol všeobecne známy ako dobrák s veľkou záľubou v ovocinárstve. Ako poľnohospodársky odborník zmenil kolorit celého tohto rozsiahleho panstva, ktoré vzorne spravoval celé polstoročie, v období 1852 – 1903. Po jeho smrti majetok zdedil syn Rudolf Chotek ml., ktorý už nebol tak dobrým hospodárom a ani v národe príliš obľúbeným pánom.

 

Portrét Rudolfa Chotka st. z roku 1870 (https://cs.wikipedia.org/wiki/Rudolf_Chotek_%281822%E2%80%931903%29)

 

Portrét Rudolfa Chotka st. z roku 1870 (https://cs.wikipedia.org/wiki/Rudolf_Chotek_%281822%E2%80%931903%29)

 

Korešpondenčný list z Futog z roku 1899, z obdobia Rudolfa Choteka st., ktorý vlastnil väčšinu objektov z fotografie (foto: facebook Futog)

 

Korešpondenčný list z Futog z roku 1899, z obdobia Rudolfa Choteka st., ktorý vlastnil väčšinu objektov z fotografie (foto: facebook Futog)

 

List písal vtedy tridsaťročný novosadský advokát Miloš Krno, ktorý vtedy už vážne plánoval začať vydávať časopis Dolnozemský Slovák (vychádzal s prestávkou v období 1902 – 1920)

 

List písal vtedy tridsaťročný novosadský advokát Miloš Krno, ktorý vtedy už vážne plánoval začať vydávať časopis Dolnozemský Slovák (vychádzal s prestávkou v období 1902 – 1920)

 

Futocké panstvo bolo veľmi veľké, Chotekovci vlastnili rozsiahle lesy ale aj nepriehľadné oráčiny s úrodnou obrábacou pôdou, preto príjmami z panstva Futog mohli podporovať zámok v Krompachoch na Slovensku, kde mali Chotekovci rodinnú hrobku. O spahiluku (panstve) Kotekovcov Lazar Knežević, pisár futocký, 2. februára 1874 zaznamenal tieto riadky: „Spahiluk tento je jedným z najvýznamnejších v krajine, keďže má iba ornej pôdy do 30.000 katastrálnych jutár. Okrem toho sú tu ešte veľké, bohaté lesy, rozsiahle pasienky a rýty, majú tu všelijakých siatin, dreva, dobytku, kamenného vápenca a vzorných vinohradov. Na pasienkoch sa napása vykŕmený dobytok, kone a ovce. V lesoch sa kance voľne rozmnožujú, a to zvlášť v bukových lesoch v Srieme, tiež v Báčke v lipových a dubových lesoch. Veľký zisk prináša aj konopa, ktorú najviac sejú. Taktiež aj tabak a aj repka prinášajú spahiluku významný zisk."

Gróf Rudolf Chotek st. sa narodil 12. februára 1822 v Miláne a zomrel počas návštevy na svojom panstve vo Futogu 3. decembra 1903. Futockým panstvom najprv spravoval spolu s bratom Ottom Chotekom. K panstvu patrila aj sriemska dedinka na druhom brehu Dunaja Neštín. V minulosti ona bola obývaná prevažne Slovákmi. O udalostiach v 19. storočí v tejto dedinke nachádzame zaujímavý údaj zaznačený v knihe zostavovateľa Adama Vereša, evanjelického biskupa, vydanej v roku 1930: „Ako čo Hložanci išli do práce v lesoch kniežaťa Odescalchiho, tak mnohí Slováci zo Slovenska a z Báčky, evanjelici a katolíci prichodili na pánstvo grófa Choteka, zvané Cerovača, ktoré je od obce Neštín na Dunaji vzdialené asi 4 km. Slovenských evanjelických bírešov bolo na tom pánstve toľko, že sa tam pred vojnou každý mesiac odbavovaly bohoslužby. Keď si títo pánskí bíreši usporili niečo peňazí, hneď hľadeli zakúpiť domy a pozemky v Neštíne, takže už roku 1825. mali svoju slovenskú školu a slovenského učiteľa. Školu založili grófovia Rudolf a Oton Chotek, ktorí boli patronmi tej školy až po 1860. rok. Zpočiatku sa vyučovalo v škole len slovensky s troma inými jazykmi a to horvatským, nemeckým a maďarským až do 1861. V tom roku bol vynechaný nemecký jazyk. Škola táto menovala sa rímsko-katolíckou školou, lebo Slováci boli zväčša rímsko katolíci". Treba však poznamenať, že v uvedenom roku 1825 futocké a čerevićské panstvo patrili ešte Brunsvikovcom a v tom čase niekoľkoroční Rudolf a Otto školu založiť nemohli, pravdepodobne to v ich mene urobil starý otec, gróf Brunsvik, alebo jeho dcéra, čiže Ottova a Rudolfova matka Henrieta (1789-1857), rod. Brunsvik a vydatá za Hermanna Choteka.

Po otcovej smrti futocké panstvo zostalo vo vlastníctve Rudolfa Choteka ml. do roku 1921. Vtedy, v tom povojnovom období a po zániku Rakúsko-uhorskej monarchie, agrárnou reformou začali odoberať z grófovho majetku a možno práve to mohlo byť dôvodom predčasného úmrtia mladého Choteka, ktorý v 51. roku nečakane zomrel na infarkt.

Chotekovcov srbské zdroje vo väčšine prípadov premenovali, prekrstili na Kotekovcov, ojedinele aj na Čotekovcov.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus