Domovská

Medzinárodný vedecký seminár venovaný životu a dielu Štefana Boleslava Romana

V predchádzajúcom roku (2021) si Slováci doma i v zahraničí pripomenuli 100. výročie narodenia významného rodáka z Veľkého Ruskova (dnes Nový Ruskov) – Štefana Boleslava Romana. Dodnes málo poznané meno významného mecéna slovenskej otázky v zahraničí, uránového kráľa a jedného z najbohatších mužov Kanady, sa zapísalo do slovenskej histórie najmä cez prizmu vzniku Svetového kongresu Slovákov (SKS). Tejto významnej exilovej organizácii krajanov, pôsobiacej v 70. a 80. rokoch minulého storočia, sa pripisuje zjednotenie politického exilu a spoločný boj za práva slovenského národa proti komunistickému režimu. Štefan B. Roman bol jej zakladateľom a dlhoročným predsedom.

 

Účastníci seminára venovaného pamiatke Š. B. Romana pred sídelnou budovou MS. 26.. októbra 2022, Martin ( Foto: Ján Seman)

 

Účastníci seminára venovaného pamiatke Š. B. Romana pred sídelnou budovou MS. 26.. októbra 2022, Martin ( Foto: Ján Seman)

 

Auditórium seminára – Život a dielo Š. B. Romana (foto: Ján Seman)

 

Auditórium seminára – Život a dielo Š. B. Romana (foto: Ján Seman)

 

V minulom roku Matica slovenská odhadila jeho prvú bustu na Slovensku – v Aleji národných dejateľov pred sídelnou budovou Matice slovenskej v Martine; natočila historický film venovaný jeho životu a dielu; vyvinula úsilia k vydaniu Romanových a Löblových ekonomických teórií na Slovensku – Zodpovedná spoločnosť (ktoré však stroskotali na neudelení licencie autorských práv od potomkov Romana) a založila Miestny odbor Matice slovenskej Š. B. Romana v Novom Ruskove, s cieľom trvalého udržiavania pamiatky Romana a osadenia jeho pamätníka. Matica mala v pláne usporiadať i spomienkový vedecký seminár, ktorý sa však pre pandemické obmedzenia neuskutočnil.

Svoje ambície naplnila v predvečer zasadania Rady pre Slovákov žijúcich v zahraničí pri MS, 26. októbra 2022 a usporiadala medzinárodný vedecký seminár za prezenčnej účasti krajanov z Európy a virtuálnej účasti krajanov zo zámoria.

Pozvanie na podujatie prijali: Vladimír Skalský, predseda Svetového združenia Slovákov v Českej republike (Česko), Michal Spevák, st., prvý predseda obnovenej Matice slovenskej v Juhoslávii (Srbsko), Michal Spevák, ml., predseda spolku Čiernohorsko-slovenského priateľstva (Čierna Hora), Branislav Kulík, predseda Matice slovenskej v Srbsku (Srbsko), Branislav Slivka, bývalý predseda Matice slovenskej v Srbsku (Srbsko), Bohdan Kraus, zástupca Obce Slovákov v Českej republike (Česko), Ida Deskászová (zástupkyňa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí zo Slovenska) a Pavol Demjanič (Slovenský historický ústav v Ríme, Slovensko).

Počas seminára sa prezentovala takmer desiatka odborných príspevkov z pera vedcov z Ústavu pamäti národa, z Matice slovenskej a ďalších organizácií a jednotlivcov. Seminár otvorilo úvodné slovo rev. Dušana Tótha z Toronta – bývalý generálneho tajomníka SKS a osobného priateľa Š. B. Romana, ktorý sa účastníkom seminára prihovoril virtuálne: „Som nesmierne rád, že sa táto konferencia koná na pôde Matice slovenskej a úprimne ďakujem aj doktorke Zuzane Pavelcovej, že dokázala pozvať takúto úžasnú reprezentáciu, aby si uctila človeka, génia ľudského ducha, vizionára, ktorý miloval svoje rodisko a ktorý zasvätil svoj život, aby videl Slovensko vysoko v rodine národov – Štefana Boleslava Romana."

Pozdravný príhovor Svetového združenia Slovákov v zahraničí zaznel z úst jeho predsedu, Vladimíra Skalského: „Predovšetkým sa chcem veľmi poďakovať za to, že keď sa seminár nepodaril kvôli pandémii minulý rok, Matica slovenská nezabudla a tento rok pripomína túto významnú osobnosť. Svetové združenie Slovákov v zahraničí sa veľmi hrdo hlási k odkazu Štefana B. Romana a Svetového kongresu Slovákov, hoci tieto dve inštitúcie pôsobia v úplne odlišných podmienkach."

Pracovnú časť seminára otvoril príspevok Jána Chovanca, ktorý sa venoval legendárnym príbehom zo života rodiny Štefana Romana v rodnom Veľkom Ruskove. Doktorka Beáta Katrebová-Blehová (ÚPN) sa zamerala na založenie Svetového kongresu Slovákov v medzinárodnom kontexte politiky détente. Pôsobenie Svetového kongresu Slovákov v druhej polovici 80. rokov 20. storočia zhodnotil Peter Jašek z Ústavu pamäti národa. Výsledkami ôsmich Generálnych zhromaždení Svetového kongresu Slovákov sa zaoberal historik Radoslav Žgrada zo Slovenského historického ústavu Matice slovenskej.

Ďalšiu pracovnú časť uviedla riaditeľka Krajanského múzea Matice slovenskej, Zuzana Pavelcová, ktorá referovala o vzťahoch SKS a Matice slovenskej. Docent Pavol Parenička (Slovenský literárny ústav MS) sa zameral na Koncepciu Zodpovednej spoločnosti a Romanov a Löblov príspevok ku ekonomickému mysleniu. V závere seminára vystúpil prezident Kanadsko-slovenskej obchodnej komory – Joseph M. Burza s príspevkom venovaným prínosu reprezentačnej knihy k 100. výročiu narodenia Štefana B. Romana.

V záverečnom slove predseda Matice slovenskej, Marián Gešper, uviedol: „Možno je to už istou tradíciou, že Matica je jedna z posledných ustanovizní (ak nie aj posledná), ktorá sa systematicky a urputne snaží udržať pamiatku a súčasne odborne, ale i popularizačne sprítomniť našich veľkých národovcov. Dnes si pripomína Štefana Romana. Je známy ako uránový kráľ, ale to by bolo príliš málo... On je naozaj plnohodnotná, intelektuálna, organizačná, krajanská, zahraničná, priebojná a morálne čistá osobnosť. Nasadil svoj majetok, čiastočne aj rodinnú značku „Roman" do národných a štátoprávnych procesov."

V diskusii zúčastnení navrhli viaceré závery. Medzi nimi boli i vydanie osobitnej publikácie z príspevkov seminára, vytvorenie pracovnej skupiny, ktorá by systematicky prezentovala život a dielo Š. B. Romana na Slovensku i v zahraničí a prezentácia témy na rozličných fórach nielen odbornou, ale i popularizačnou metódou. Podujatie symbolicky ukončilo kladenie vencov účastníkov podujatia pri buste Štefana Romana.

 

Zuzana Pavelcová

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus