Domovská

Jubileá Mičátkovcov

V týchto dňoch si pripomíname jubileá troch významných Mičátkovcov. V piatok 18. novembra Združenie kysáčskych žien v čele s predsedníčkou Ľudmilou Berediovou Stupavskou oslávil 150 rokov narodenia osvetovej pracovníčky, spisovateľky a prekladateľky Eržiky Mičátkovej (18. nov. 1872), v sobotu 19. novembra uplynulo 185 rokov od narodenia publicistu, príležitostného básnika a učiteľa Jána Branislava Mičátka a 25. novembra si pripomenieme storočnicu úmrtia prekladateľa, národovca a kultúrneho dejateľa Vladimíra Mičátka. Kultúrno-umelecký spolok Vladimíra Mičátka z Kysáča vedený Michalom Francistym v deň Mičátkových narodenín, v piatok 25. novembra 2022 o 19. hodine v Slovenskom národnom dome usporiada prednášku doc. Dr. Daniely Marčokovej na tému Vladimír Mičátek a jeho učiteľské pôsobenie v Kysáči.

 

Jubileá Mičátkovcov

 

Jubileá Mičátkovcov

 

Jubileá Mičátkovcov

 

Jubileá Mičátkovcov

 

Jubileá Mičátkovcov

 

Jubileá Mičátkovcov

 

V zborníku materiálov Rodina Mičátkovcov a slovenská kultúra zostavovateľa PhDr. Milana Šišmiša a Oľgy Lehockej vydaného pri príležitosti osláv 120. výročia narodenia JUDr. Ľudovita Miloša Mičátka, národného dejateľa dolnozemských Slovákov možno zistiť mnohé údaje o tejto významnej rodine. Zborník vydal Miestny odbor Matice slovenskej v Trenčíne v spolupráci s Regionálnym kultúrnym strediskom a Trenčianskym múzeom v Trenčíne (1994), 48 s. + 8 s. príloh. Venovaný je rodine Mičátkovcov, ktorej prví známi potomkovia sa v 18. storočí spomínajú ako ovčiari, neskôr ako cechoví kožušnícki a garbiarski majstri v Trenčíne. Z recenzie uvedeného zborníka zverejnenej v časopise Genealogicko – heraldický hlas, MS, Martin, ročník 2, 1996, s. 42-43 citujeme: „Neskorší príslušníci rodiny významne zasiahli do rozvoja národného, kultúrneho a politického života Slovákov na Slovensku, na Dolnej zemi (Vojvodina) i v USA, ďalší pôsobili v Rusku, resp. v ZSSR, Kanade a Švajčiarsku ako diplomati, kultúrni a krajanskí pracovníci, Z genealogického hľadiska najinformatívnejší je príspevok Anny Samákovej-Mičátkovej s názvom Život v službách ľudu - Mičátkovci očami ich potomka (s. 8-11). Autorka, dcéra oslávenca, v ňom podáva prehľadný vývoj rodiny od 18. storočia, na základe štúdia rodinných dokumentov, spomienok súputníkov i vlastných načrtáva osobnostné profily jednotlivých jej členov. Ďalšie príspevky sledujú rôzne aspekty ich života a pôsobenia - Cesta Jána Branislava Mičátka na zakladajúce zhromaždenie Matice slovenskej (M. Šišmiš), JUDr. Ľudovít M. Mičátek o balkánskych vojnách a srbsko-slovenských vzťahoch v časopise Dolnozemský Slovák (S. Jovankovič), Prekladateľský rozlet Vladimíra Mičátka (B. Choma), Ľudovít Alexander Mičátek a život slovenských študentských spoločností v 19. storočí (M. Kovačka). V publikácii sú zaradené aj dva všeobecno-historické príspevky: Osídľovanie Slovákov vo Vojvodine (J. Sirácky) a Slovenská evanjelická a. v. cirkev a jej význam v národnom a kultúrnom živote Slovákov v Juhoslávii - od najstarších čias po súčasnosť (A. Beredi)."

Rodinný dom v Kysáči, v ktorom žili a pracovali poprední, početní národovci, členovia rodiny Mičátkovcov, bol v roku 1965 zbúraný a na jeho mieste vybudovali budovu domu zdravia a lekárne.

Keďže pri úprave kysáčského cintorína, na ktorom bol pochovaný Ján Branislav Mičátek hrobka nebola zachovaná a zostal iba náhrobný pomník Jána, ten bol prenesený z cintorína a postavený na tomto mieste kde bol niekedy dom Mičátkovcov.

Ján Mičátek sa zo Slovenska presťahoval do Kysáča, kde pracoval ako učiteľ a kantor (1862-1905). Vedľa náhrobku je aj tabuľa s textom, v ktorom okrem iného píše: "O jeho práci ako slovenského národovca svedčia mnohé dokumentá a vlastoručné záznamy. Pripomíname jeho dlhú púť z Kysáča do Turčianského Sv. Martina, kde ako jediný Slovák z Kysáča a vôbec z Báčskej stolice, zúčastnil sa na válnom zakladajúcom zhromaždení Matice slovenskej 4.VIII.1863, udržiaval styky s novozaloženou celonárodnou kultúrnou ustanovizňou Slovákov a stal sa jej vyslancom, akousi vysunutou veľmi aktívnou rukou na Dolnej zemy. Tento náhrobný pomník Jána B. Mičátka, na tomto mieste bol postavený z iniciatívy kysáčskych matičiarov, členov spolku Vladimíra Mičátka z Kysáča a ochotných občanov Kysáča."

O Eržike Mičátkovej viac TU: http://www.kulpin.net/o-kulpine/pocet-obyvatelov/22-aktuality/aktuality/10781-aktivistky-zenskych-spolkov

a TU: http://www.kulpin.net/component/content/article/22-aktuality/aktuality/11561-tri-zeny-tri-tazke-osudy

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus