Domovská

Upratovačka v Belehrade

Pracovať na teritóriu Slovenskej republiky a žiť v Srbsku – táto možnosť sa ponúka v práve zverejnenom konkurze Veľvyslanectva Slovenskej republiky v Belehrade, ktoré potrebuje upratovačku/upratovača na údržbu svojich priestorov. Aj keď v zverejnenom konkurze nevyžadujú záväznú znalosť slovenčiny, je pochopiteľné, že sa na tomto exteritoriálnom slovenskom území iste ľahšie dorozumejú s personálom hovoriacim aj po slovensky. Územia veľvyslanectiev sa totiž považujú za exteritoriálne územia, čiže nachádzajú sa mimo výsosti štátu, v ktorom sa nachádzajú a to sa týka predovšetkým pozemkov zastupiteľských úradov, avšak rovnako tak aj nehnuteľností, vecí a osôb tam sa nachádzajúcich. S exteritorialitou tesne súvisí pojem imunita.

 

Upratovačka v Belehrade

 

Text konkurzu: Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Belehrade otvorilo konkurz na pozíciu „upratovačka/upratovač". Náplňou práce je upratovanie administratívnych a spoločných priestorov. Skúsenosti s prípravou jedál, či vodičský preukaz sú vítané.

Záujemcovia môžu zaslať svoj životopis spolu s kontaktnými údajmi poštou na adresu veľvyslanectva (Ambasada Slovačke Republike, Bulevar umetnosti 18, 11 070 Novi Beograd) – na obálke uviesť: „Záujemca o prácu", prípadne mailom na adresu: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript. najneskôr do 31.1.2023. Vybraní kandidáti budú kontaktovaní a pozvaní na osobný pohovor začiatkom februára 2023.

Inak, naše slovenské ženy boli už v dávnejšej minulosti, a dodnes aj zostali, vyhľadávané nielen ako upratovačky, ale aj ako opatrovateľky. To predovšetkým z dôvodu, že sú pracovité, pedantné, čistotné a spoľahlivé. Tieto cnosti našich žien robia vskutku dobré meno všetkým Slovákom a to, že ich oslovujú „zusky" nemuseli by sme chápať za urážajúce, alebo, že ich považujú menejcennými. Každá statočná práca a poctive zarobený dinárik sú rovnako čisté.

O statočnosti našich slovenských upratovačiek, predovšetkým tých chýrečných kovačických „bedinérok", písal v týchto dňoch známy publicista a vydavateľ Robert Čoban, ktorý uviedol: „V Belehrade ich volajú „zusky" alebo „mamiky". Pred desiatkami rokov v Belehrade mnohé zámožnejšie domy, právnici, lekári, intelektuáli si nevedeli predstaviť fungovanie svojej domácnosti, keby nebolo žien z Kovačice a Padiny. Každé ráno odchádza z Padiny a Kovačice do Belehradu 15 autobusov, to je asi 600 žien, ktoré sa starajú o deti, varia a upratujú v belehradských domoch. Rozprávali mi, ako sa belehradskí páni čudujú, keď v októbri prídu do Kovačice navštíviť svoje „zusky" a uvedomia si, že ony bývajú v rovnako krásnych a luxusných domoch ako oni v Belehrade a predsa každé ráno prichádzajú pracovať za dennú mzdu 30 eur. Protestantská morálka a vzťah k práci im kážu, že aj keď majú, neznamená, že by mali prestať pracovať."

Uviedol Robert Čoban a poznamenal, že známy srbský historik a politik Predrag J. Marković svojho času napísal: Naše „zusky" a „mamiky" sú to najusilovnejšie, čo Srbsko má!

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné komentáre

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus