- Podrobnosti
-
Uverejnené 13. 08. 2011
Novohradské korene kovačických Markovcov
Maliar banátskych rovín Martin M a r k o v „Marci“
Senianski Markovci v Kovačici. Takýto titul nesie z roku 1997 knižka autora univerzitného profesora Jána Marka, kovačického rodáka žijúceho v Novom Sade. Dnes už osemdesiatnik Ján Marko v tomto priekopníckom genealogickom diele výskumno-štatistickou formou spracoval a zostavil dvestoročný rodostrom kovačických Markovcov.
Zaznamenal ich odchod v roku 1785 z novohradského Senného na Slovensku,
menovité putovanie prvých otcov rodín cez banátske osady Bardán a Ečka,
do ich trvalého osadenia roku 1802 v Kovačici, až po ich početný stav v
tomto mestečku roku 1995.
V júni
roku 1785 prišli zo Senného do Bardánu na majetky grófa G.Buttlera spolu
s ďalšími súkmeňovcami z Novohradu traja bratia, synovia Ondreja Marku –
Juraj, Michal a Martin. Na banátskej časti Dolnej zeme sa rodina
Markovcov za 210 rokov tak rozšírila, že v roku 1995 ich už bolo
deväťdesiat. V priebehu vyše dvestoročného pobytu počas sedem pokolení
sa Markovcom v Banáte ďalej narodilo 305 potomkov – 168 chlapcov a 137
dievčat. Všetci dnes žijúci kovačickí Markovci majú v senianskom
Martinovi Markovi jediného spoločného predka. Významnú úlohu zohrali
kovačickí Markovci vo verejnom živote a vo svojich profesiách. Kým v
prvých dvoch pokoleniach sa výlučne zaoberali poľnohospodárstvom, v
ďalších pokoleniach nachádzame medzi nimi remeselníkov, úradníkov,
učiteľov, právnikov, ekonómov, agronómov, inžinierov, profesorov ...
Maliar Martin Markov s Jánom Markom zo Senného
Po
Martinovej línií sa jeho potomkovia okrem iného venovali hudbe, keď mali
aj svoj orchester. Do tejto línie ako pokračovateľ rodu s tvorivým
nadaním patrí aj insitný maliar žijúci v susednej Padine Martin M a r k
o v „Marci“, ktorému srbský matrikár v Pančeve v rodnom liste zapísal
na miesto priezviska Marko - Markov. Niekoľko obrazov tohto maliara sú
zaradené aj v spomínanej knihe a umocňujú tak tvorivosť tohto rodu.
Padinský insitný maliar je členom stálej galérie insitného umenia v
Kovačici, ktorá má teraz dvadsať žijúcich členov a jej nepredajný fond
predstavuje už takmer päťsto diel. Tento zrelý maliar strednej generácie
namaľoval prvý obraz roku 1977 a maliarstvu sa naplno venuje od roku
1979. Odvtedy namaľoval viac ako tisíc obrazov a svoj výstavný debut mal
v roku 1981 v súčasnom bydlisku. Okrem Srbska, kde svoje obrazy
vystavoval hlavne v Belehrade, samostatné výstavy mal aj v zahraničí. A
to najmä na Slovensku, kde jeho obrazy obdivovali v Bratislave,
Žiline, Modre, Topoľčanoch, Lučenci... Okrem individuálnych výstav jeho
obrazy videli záujemcovia insity na desiatkach kolektívnych výstavách po
celom svete, napríklad v Kuala Lumpure, Chicagu, Paríži, Tel Avive,
Sydney, Melborne, Montreale, Ottave, Washingtone ...
Martin
Markov už dlhšie vystavuje s kovačickým maliarom Pavlom Hajkom a Pavlom
Cickom, s ktorými si vytvorili výstavnú trojicu a dali jej názov
Kovačická trojka. Okrem toho, že každoročne vystavujú vo viacerých
slovenských mestách, sú aj členmi Detvianskej umeleckej kolónie a
aktívne sa zúčastňujú na jej podujatiach a tvorbe v plenéri. Podobne ako
viacerých maliari kovačickej insity, aj Martina Markova inšpiruje
rozsiahla banátska rovina a kolorit, ktorý mu od mladosti až po tieto
časy poskytuje život a práca Slovákov žijúcich v týchto dolnozemských
priestoroch. Aj keď sa aj v Banáte mnohé zmenilo, najmä keď teraz už aj
roľník inak hospodári a používa aj modernú poľnohospodársku techniku,
Martin Markov maľuje ešte tradičný spôsob hospodárenia, ako sa na život a
prácu z mladosti pamätá, alebo si tento rád aj vysníva. Väčšinu jeho
obrazov tvoria krajinkárske motívy, na ktorých takmer okrem jemu
typických osamelých stromov, v popredí umiestňuje banátskeho roľníka pri
rôznorodej činnosti, často v prítomnosti domácich zvierat. Kým v
popredí takmer nikdy nechýbajú aj charakteristické plody Dolnej zemi –
tekvica, kukurica, slnečnica a stohy sena, pozadie tvorí horizont,
ktorému dominuje nielen diaľava, ale aj jeho hĺbka nad banátskym nebom.
Na obrazoch primárne miesto patrí kompozícii. Z poľných plodín zaujal v
roku 1995 vytvorený autorský cyklus tekvice ako ochrankyne prírodných
bohatstiev, s ktorým očaril na Tekviciáde v meste Kikinda. A čo prvé
medzi jeho krajinkárskymi výjavmi upúta, to sú ním na obraze stvárnené,
zaujímavé, že pre Slovákov v Banáte nie typické biele chalúpky s
červeno-hnedou strechou s dvomi oknami.
Toto
všetko názorne vyjadruje rozprávkové stvárnenie jeho obrazov a
naznačuje, že Martin Markov vyznačujúci sa vypracovaným zmyslom pre
detail, by bol aj vhodným ilustrátorom tlačí. Známy dolnozemský výtvarný
kritik Vladimír Valentík okrem iného v jednom z autorských katalógov
napísal: „Martin Markov je technicky vyspelý maliar so zmyslom pre
proporcie a s pocitom perspektívy. Jeho maľby poznávajú kompozičné plány
ako v klasickom akademickom maliarstve. Teda nejde o maliara, ktorý
naivne rieši ilúziu priestoru, ale to robí s určitými poznatkami. Na
jeho olejomaľbách farby sú pôsobivé a presvedčivé. Dominujú však rôzne
tóny hnedej, od okra až po zlatožltú“. A Jarmila Čendičová tvrdí, že
maliarska paleta Martina Markova je plná sensibility a poetiky.
Charakterizuje ju rafinovaný kolorit s jemnými nátermi a zjemnenými
tónovými riešeniami. Na jeho plátnach prevahu majú farby zrelých plodov z
banátskych rovinatých tichých polí, do ktorých je zaľúbený a tak ho
možno nazvať aj maliarom - básnikom banátskej roviny.
V
súčasnosti na jeho obrazoch, olejomaľbách pozorujeme nielen
hypertrofované plody úrodnej banátskej zeme, popis prác pri zbere úrody,
ale aj nové výtvarné kompozície so znakovosťou. Insitný maliar Martin
Markov s prívlastkom „maliar banátskych rovín“, ktorého
rozpoznávacím ikonografickým znakom jeho krajinomalieb sú lastúra a
stromy s obnaženými dekoratívnymi vetvami, vstúpil do druhej polovice
svojho plodného tvorivého života a jeho štýl, usilovnosť a talent mu
predpovedá veľké úspechy a záujem o jeho tvorbu. Tento padinský maliar
počas maliarskych ciest a výstav po Slovensku, nikdy nezabudne na
svojich rodákov a prostredníctvom svojich stykov s inštitúciami a
jednotlivcami pomáha darom zabezpečovať pre miestnu knižnicu slovenské
knihy. Stalo sa to už niekoľkokrát, za čo sú mu rodáci veľmi vďačný a
túto jeho iniciatívu si vysoko vážia.
Začiatkom marca roku 2010 mala Kovačická trojka vernisáž svojich obrazov
v stredisku Novohradu - Lučenci. V tomto regióne majú svoje korene
všetci traja insitní umelci. Na ich výstavu sa prišli pozrieť aj
zástupcovia obcí Senné,Vidiná a Dolné Strháre, skadiaľ ich predkovia
pred dvesto rokmi na Dolnú zem prišli. Výstava z Lučenca sa presunula
do Fiľakova a stadiaľ do Cinobane.
Ján J a n č o v i c , foto autor