Daniel Kolenyi (Kolény, Koléni) sa narodil na Myjave 3. októbra 1800. Po ukončení gymnázia v Modre a teológie v Bratislave prichádza do Kulpína, kde od roku 1832 pôsobil ako evanjelický farár. Hlbokú stopu zanechal aj ako organizátor školského, cirkevného a národného života. Bol riaditeľom slovenskej školy, od roku 1838 dekanom báčsko-sriemskeho seniorátu a určité obdobie pôsobil aj ako učiteľ. V 60. rokoch 19. storočia bol báčskym patentálnym seniorom. Zaoberal sa aj publicistikou. Zomrel 17. októbra 1875 v Kulpíne, kde je aj pochovaný. Podľa slov Jaroslava Javorníka, súčasného kulpínskeho evanjelického farára, v cirkevnom zbore začali prípravy na rok 2015, kedy si pripomenú 140 rokov od úmrtia Daniela Kolényiho a 215 rokov od narodenia.
V ústrety spomienkovým oslavám reštaurovali hrobku Daniela Kolenyiho, kde je pochovaná aj manželka Emilia Kolenyi – Gécs a syn Mladen- Radivoj Kolenyi. Reštauráciu vykonal kamenár Bartoš z Báčskeho Petrovca ako milodar kulpínskemu cirkevnému zboru.
Daniel Koleny bol tretím kulpínskym evanjelickým farárom a v Kulpíne pôsobil 43 rokov, v období 1832 – 1975. Jeho ďalší syn, Emil Koléni (1835 – 1915), neskôr hajdušický evanjelický farár, bol dopisovateľom slovenských novín a autor cestopisov a historických textov.
Katarína Pucovská
Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.
Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.
(úryvok z básne Môj pohreb)
Komentárov
VĎAKA