Komu záleží na čestnom kole

Autor Miroslav Keveždi

 

Národnostné rady národnostných menšín v Srbsku, po voľbách uskutočnených 26. októbra minulého roku, končia fázu konštituovania. To znamená, že členovia 20 rád schvaľujú stanovy, volia predsedov, výkonné výbory a výbory pre kultúru, informovanie, vzdelávanie a úradné používanie jazyka a písma. Čoskoro začnú vynášať plány na budúci rok a za ten čas, kým ešte neboli vymenované všetky orgány, prebiehala verejná rozprava o zmenách Zákona o kultúre, o predbežnom návrhu Zákona o učebniciach. Pomaly sa blíži rok privatizácie médií v štátnom vlastníctve. Niektorí členovia národnostných rád sa školia na seminároch, ktoré organizujú rôzne mimovládne organizácie a absolvujú prednášky, ktoré by im mali pomôcť v zvládaní úloh, ktoré sú pred nimi.

Úlohy nie sú ľahké – mali by si prečítať zákony, rozumieť, čo sa deje v spoločenskom prostredí a prispôsobiť národnostné rady požiadavkám a žiaducim cieľom v oblastiach kultúry, informovania, vzdelávania a úradného používania jazyka a písma. Predpokladáme, že by bolo žiaduce, aj pre samotných príslušníkov menšín aj pre štát, v ktorom žijú, aby rady boli účinné a aby vynášali rozhodnutia, ktoré budú prinášať aj výsledky.

Problém je v tom, že sú národnostné rady heterogénne telesá, zostavené z členstva, ktoré prichádza z množstva listín, ktoré formovali rozličné skupiny občanov, združení, menšinové strany, z listín združení a skupín, ktoré sú založené za pomoci väčšinových politických strán. Politické súperenia medzi aktérmi na politickej scéne Srbska prenesené sú tak aj na národnostné rady. Tie strany počas kampane a po voľbách súperia o nadvládu v Národnostných radách. Bez ohľadu na to, že majú veľmi malý vplyv, rady predsa majú moc a priestor na pôsobenie: takmer každá menšina má v svojej doméne niekoľko tlačených a elektronických médií, v ktorých tí ktorí tvoria väčšinu v rade, sa môžu často a bezplatne zjavovať. Taktiež, okrem symbolickej moci, prevaha v radách umožňuje vplyv na voľbu kádrov vo výboroch a ustanovizniach, ktorých zakladateľmi sú rady. Rozvrhovanie finančných prostriedkov, bez ohľadu na to, v akej miere sú tie prostriedky mizerné, to tiež patrí do príslušnosti žiaducej moci rady. Vplyv rady na volebné teleso môže tiež pomôcť politickým stranám, najmä na lokálnej úrovni, kde hlasy menšín môžu prispieť k prevahe niektorej politickej opcie v želanom smere. Toto znamená, že sú zdroje rád predsa atraktívnou symbolickou, finančnou a politickou korisťou a že sa v radách vedie boj, ktorý sa veľmi podobá na ten v každodennom politickom živote.

Takmer spravidla politické strany vplývajú na kultúrne systémy národnostných menšín prispôsobujúc ich svojim potrebám. To znamená, že sú aktivity, ktoré sa uskutočňujú v radách, politicky vykonštruované: potrebné je vytvoriť takú kultúru, ktorá umožní, aby politický odkaz bol účinne vysielaný čím väčšiemu počtu príslušníkov volebného telesa. Pre tieto potreby, jednotlivé kultúrne formy zodpovedajú politickým aktérom viac, ako niektoré iné. Napríklad, pre politika je najžiadajúcejším, aby sa prihovoril, čím väčšiemu počtu na otváraní nejakého festivalu – menšinové média odsledujú jeho vystúpenie, viac stoviek ľudí môžu priamo počuť jeho politický odkaz a združenie, ktoré je organizátorom festivalu, dostane prostriedky na svoju činnosť (neskôr, keď sa začne predvolebná kampaň, to združenie či kultúrno-umelecký spolok sa môže celkom slušne odvďačiť, keď sa vyskytne potreba distribuovať letáky a lepiť plagáty). Bolo by politicky ideálne, keby v tom systéme všetci boli spokojní. Avšak, menšiny majú aj umelcov a kultúrnych dejateľov, ktorí sa zaoberajú menej populárnymi kultúrnymi formami – maliari, spisovatelia, dizejnéri, spomenieme len niektorých z nich. Politikom a radám nezáleží veľmi na ich kultúrnych výtvoroch a pravdepodobne najhoršie sa v tom majú spisovatelia – ich diela pomaly prichádzajú k čitateľom a keď prídu – v nich sa politik obyčajne nezjaví tak, ako by chcel. Preto sa politikom a radám neopláca vkladanie do literatúry. Nadvláda politických strán v radách vytvára tendenciu prevahy populistických kultúrnych politík. S úmyslom dosiahnuť rýchlo ťahové politické úspechy, politici v národnostných radách sa neostýchali na vlastné ciele využívať aj médiá a kultúrne ustanovizne, v ktorých sú zakladateľmi. Vplyv na kádrovú politiku sa odzrkadľuje aj na dosadzovanie riaditeľov a redaktorov, ktorí poslúchajú politickú väčšinu v rade a nechávajú nadostač priestoru na vyhlásenia a vystúpenia politikov (samozrejme s potláčaním opozičných hlasov). Finančné plány kultúrnych ustanovizní sa pod vplyvom straníckych správnych výborov a poslušných riaditeľov ľahko prispôsobia potrebám menšinových straníckych lídrov. Kto neposlúcha – naivný je a sám sebe je na vine.

Takáto často prítomná situácia dlhodobo škodí menšinám. Ak si pozornejšie analyzujete situáciu v národnostných menšinách, ľahko spozorujete, že sa takmer vo všetkých znižuje počet príslušníkov a podľa súpisu je čoraz menej tých, ktorí hovoria svojim materinským jazykom. To, čo tiež možno postrehnúť je skutočnosť, že sa asimilačným vplyvom najúspešnejšie bránia tie národnostné menšiny, ktoré majú vybudovaný inštitucionálny rámec. Počet hovoriacich materinským jazykom najpomalšie klesá tam, kde jestvuje spisovateľ, kniha, učebné osnovy, recenzent, časopis, katedra pre menšinový jazyk, profesor a všetky ostatné prvky dobre rozvinutého inštitučného systému – tak sa jazyk a identita najťažšie utrácajú. Avšak, všetky tieto napočítané prvky nie sú práve vhodné na denné stranícke použitie. Ambiciózny politik by ochotne vymenil zopár profesorov a ich štandardy vo vzdelávaní a učebné osnovy za jeden dobrý festival so silným ozvučením.

Nešťastie národnostných menšín je v tom, že Zákon o národnostných radách žičí ambicióznym politikom. Volebné pravidlá sú tak určené, že silná stranícka podpora vo voľbách do národnostných rád, môže voviesť do rady veľký počet príslušníkov tej strany. Okrem toho, v Srbsku platí pravidlo, že sa odborníci a ľudia dobrého renomé vyhýbajú stranám a preto sú následne v politických stranách aj v národnostných radách častejšie tí, z menej vedomostí a integrity. Je celkom možné, reálne príklady to aj potvrdzujú, že sa do národnostných rád národnostných menšín dostane väčšina bez vysokého vzdelania a odbornej kvalifikácie, ktoré by zodpovedali príslušnostiam národnostných rád. Keď sa volebné výsledky spočítajú, zistí sa občas aj taký paradox, že v radách národnostných menšín je ešte jedna menšina – tvoria ju ľudia, ktorí sú skutočne kompetentní pre otázky, ktorými by sa rady mali zaoberať. Ešte horšie je, ak je táto kompetentná menšina iba opozíciou.

Zmeny Zákona o národnostných radách národnostných menšín zaväzujú rady, aby niektoré zo svojich orgánov, ako napríklad Výkonný výbor, zvolili z radu členov. To znamená, že je nemožné posilniť tieto orgány zapájaním ľudí mimo rady. Koho zapísaní do osobitných voličských zoznamov národnostnej menšiny zvolia – ten určuje osud menšiny a to s plnými demokratickými kapacitami.

Kam potom vlastne vedú zmeny Zákona o národnostných menšinách, a pre budúci rok sú plánované tie, ktoré sa vzťahujú na príslušnosti národnostných rád? Národnostné rady národnostných menšín vďaka doterajším zákonným zmenám sa stále viac stávajú telesami vhodnými na stranícke použitie, bez záruk že v ich budú kompetentné kádre, v nabádaní uprednostňovať populistickú kultúrnu politiku a z menšinovej infraštruktúry urobiť inštrument na zrýchlenie asimilačného procesu, ktorým sa zníži počet hovoriacich menšinovým jazykom. Dlhodobo, straníckosť rád vskutku negatívne ovplyvní národnostnú identitu menšín v Srbsku. Prečo príslušníci menšín volia také rady? Často preto, lebo si myslia, že politici lepšie budú obhajovať ich práva než spisovatelia. Drzí, hluční a rýchlejší a silnejšie stranícky podporení politici pôsobia ako lepší kandidáti od nie veľmi populárnych kultúrnych dejateľov. Dlhodobejšie pozorované, predsa to tak asi nebude. Ale, či niekomu vôbec záleží na čestnom kole?

 

zo srbčiny preložila Zdenka Valentová-Belić