Domovská

73 rokov Novosadskej razie - vraždení aj Slováci

V Novosadskej razii v roku 1942 v tuhej zime prišlo o život viac tisíc osôb. Presný počet a všetky mená sa nikdy nezistia, lebo telá väčšiny obetí zakončili v Dunaji pod ľadom. Nateraz je identifikovaných vyše dvetisíc osôb, avšak podľa niektorých odhadov, nevinných obetí bolo možno vyše 4000. Medzi nateraz identifikovanými je aj 21 Slovákov: Grňa, Mucha, Francisty, Ferko, Mariáš... V týchto dňoch, pri príležitosti výročia Novosadskej razie, sa klaniame aj im a v tomto roku sa osobitne pokloníme aj maliarovi Bogdanovi Šuputovi, ktorý zahynul v u razii 23. januára 1942. Akvarely známeho umelca sú vystavené odo dnes 21. januára, kedy sa razia začala a komornú expozíciu Štrand v zime z roku 1935 si návštevníci budú môcť obzrieť do 27. januára ( Medzinárodný deň spomienky na obete Holokaustu) v Spomienkovej zbierke Pavla Beljanského v Novom Sade.

 

Foto: Tanjug/AP/Jewish Historical Museum, Belgrade via the United States Holocaust Memorial Museum

 

Foto: Tanjug/AP/Jewish Historical Museum, Belgrade via the United States Holocaust Memorial Museum

 

Memoriálne múzeum Holokaust z Washingtonu vlani sprístupnilo niekoľko nateraz nezverejnených fotografií o zločinoch páchaných v Druhej svetovej vojne v Novom Sade . V texte sa uvádza, že početní zločinci, ktorí zverstvá páchali, nikdy neboli súdne stíhaní. Fotografia, ktorá zobrazuje brutálnu exekúciu v ulici Svetozara Miletića v Novom Sade bola urobená 23. januára 1942.

 

Zoznam obetí Novosadskej razie sa nachádza na novosadskom kúpalisku Štrand a pod pomníkom Rodina, kde aj  zapísané aj meno Stanislav Kišgeci (Foto Ján Kišgeci)

 

Zoznam obetí Novosadskej razie sa nachádza na novosadskom kúpalisku Štrand a pod pomníkom Rodina, kde aj zapísané aj meno Stanislav Kišgeci (Foto Ján Kišgeci)

 

Dr. Ján Kišgeci zastáva názor, že by sme mali začať pátrať aj po týchto smutných udalostiach, ktoré sú významné pre dejiny Slovákov Dolnej zeme, keďže sa ani približne nevie, aký je počet obetí razie a ešte menej sa vie o obetiach Slovákoch. Tiež mieni, že by sa naši predstavitelia s aspoň jedným vencom mali oficiálne pripojiť k delegáciám, ktoré sa každoročne zúčastňujú pri vzdávaní holdu obetiam razie.

Na zverstvá nemožno zabudnúť. A lož má krátke nohy. Tak aj po 73. rokoch sa nájdu svedkovia a svedectvá. Nedávno bol objavený jeden doklad, v ktorom sú uvedené mená a priezviská Slovákov, ktorí údajne boli z Kysáča, Petrovca, Hložian a iných osád.

O obetiach slovenského pôvodu sa doteraz úradne takmer nepísalo a ani nevedelo. V razii, ktorú jednotky maďarského vojska vykonali v dňoch 21.-23. januára 1942 v Novom Sade a v ďalších mestách v Báčke, podľa novoobjavených dokumentov zversky bolo umučených najmenej 21 Slovákov. Najviac z rodiny Grňovej. Razia sa konala aj v Kysáči a podľa niektorých údajov iba z rodiny Grossovej bolo zavraždených 15 členov.

Zoznam identifikovaných Slovákov, obetí Novosadskej razie:
1. Valušek Julijana iz Ulice Janka Čmelika broj 72
2. Grnja Andrija (32), otac Andrija
3. Grnja Julijana, Jovanova udovica iz Ulice Petefi Šandora broj 51
4. Grnja Katica, Jovanova udovica iz Rumenačke ulice broj 71
5. Grnja Šćefan (48), otac Đura, trgovac u Ruskoj ulici; (Porodica Grnja je stanovala u Ulici Slobodana Bajića broj 18)
6. Grnja Marija (43) rođena Čanadi-Kovač (u Maradiku od oca Pavla i majke Piroške), domaćica
7. Grnja Irina (16), frizerka
8. Grnja Julijana (14), frizerka
9. Devičin Suzana-Zuzana (18), rođena u Gložanu (od oca Đure), služavka porodice Žakić (Suzana Devičin je stanovala u Železničkoj ulici 4/III), ubijena sa Žakićima na Petrovaradinskom keju blizu Dunava i bačena u reku
10. Marijaš Mihailo (30), otac Samuel-Samko, pekar iz Ulice Alekse Šantića broj 94, ubijen na Štrandu
11. Marijaš Samuel-Samko (27), Mihailov brat, ugostiteljski radnik iz Ulice Cara Dušana broj 86, ubijen na Štrandu
12. Marođi Ivan (19), otac Andrija, ubijen na Štrandu
13. Marček Karlo (40), otac Karlo
14. Muha Zuzana (19)
15. Obuškov Milica iz Ulice Save Vukovića broj 20
16. Rubovic Tomaš (20), rođen u Bačkom Petrovcu (?), prisilno mobilisani vojnik rečne flotile u Novom Sadu (odbio naređenje da gurne kolica sa bebom u Dunav, pa je odveden u nepoznatom pravcu)
17. Ferko Andrej (19), rođen u Bačkom Petrovcu od oca Andrije, šegrt u štampariji iz Ulice Petefi Šandora broj 20, ubijen 22. januara
18. Francisti Pavel-Pavle-Petar (32), otac Jovan-Jan, stolar, ubijen na Štrandu (Porodica Francisti je stanovala u Rumenačkoj ulici broj 53)
19. Francisti Jovan-Jan (87), rođen u Kisaču od oca Mihala, nadničar, ubijen u bolesničkoj postelji
20. Francisti Vladimir
21. Ciprik Zuzana (18), rođena u Gložanu, kućna pomoćnica u jevrejskoj porodici

V zozname doteraz neidentifikovaných obetí sa nachádzajú aj tieto mená:
- Tomaš Emil iz Ulice Pavla Stamatovića broj 33 (čije ubistvo je prijavio Šandor Horvat); (napomena: u bazi podataka Jad Vašema vidi se da su neke žrtve Holokausta u Novom Sadu bili potomci prezimena Tomaš po ženskoj liniji, a ovog prezimena bilo je i među stradalnicima Holokausta u Evropi)
- Grnja Julijana, Jovanova udovica iz Ulice Petefi Šandora broj 51
- Dunđerski Gedeon (iz Kulpina) (verovatno se zadesio u gradu)
- Gombar Verona iz Ulice Stevana Mokranjca. Među evropskim Jevrejima ovo prezime skoro da nije postojalo (osim kod malog broja mađarizovanih Jevreja u Mađarskoj), ali je prezime prisutno u mađarskom narodu.
- Horak Maria iz Ulice Heroja Pinkija broj 68 (po prijavi udovice Eržebet Horak); samo jedna jevrejska porodica u Temerinu je u celoj bivšoj Jugoslaviji imala prezime Horak, pa je to već indicija da nije reč o osobi jevrejskog porekla. Pored toga, ulica ukazuje da je stanovala na Telepu, koji je pre rata bio naseljen skoro potpuno Mađarima.

Treba povedať, že Novosadská razia, ktorú konali maďarskí okupanti, predstavovala najväčší masaker na území Vojvodiny v druhej svetovej vojne. Treba však povedať i to, že nevystala ani odplata, čiže masová likvidácia príslušníkov maďarského etnického spoločenstva, tzv. Masaker v Báčke, ktorý vykonali partizáni v rokoch 1944/45.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus