Domovská

Materinský jazyk

"Ó, mojej matky reč... je krásota, je milota..." Takto sa vo svojej básni o rodnej reči vyznával P. O. Hviezdoslav. My nemusíme skladať oslavné rýmy, stačí ak budeme jazyk, v ktorom sme vyslovili naše prvé slová, považovať za ten náš. O to sa už 16 rokov zasadzuje aj Pavel Babka, zakladateľ a majiteľ Galérie Babka Kovačica, ktorá tento deň každoročne oslavuje pod záštitou UNESKO. Keďže táto galéria získala toto exkluzívne právo, v Srbsku sa ústredná oslava 21. februára, Medzinárodného dňa materinského jazyka, roky organizuje v Kovačici. Kovačica na nedeľu bude teda metropolou materinského jazyka v Srbsku. Galéria Babka, ktorá v tomto roku oslavuje štvrťstoročie jestvovania, pri tejto príležitosti prezentuje doplnené vydanie knihy Slovenské insitné výtvarné umenie v Srbsku. Etnologicko-antropologická štúdia prejavov identít (ponúkame jej elektronickú verziu). Za túto monografiu autorka Gordana Blagojević v roku 2015 získala medailu za kreativitu Svetovej organizácie intelektuálneho vlastníctva (WIPO).

Do Kovačice na oslavu prichádzajú vysokí štátni predstavitelia nielen zo Srbska, lež aj zo Slovenska a EÚ. Podujatie sa začne o 10. hodine v konferenčnej sále Zhromaždenia Kovačickej obce, kde usporiadajú okrúhly stôl. Jeho tohtoročnou témou bude Slovenské insitné maliarstvo ako špecifický prvok nehmotného kultúrneho dedičstva: ako ho ochrániť a zladiť s programami UNESCO, s pomocou odborníkov a tvorcov kultúrnej politiky Srbska a Slovenska, ako prirodzene najzainteresovanejších subjektov. Okrúhly stôl bude prebiehať pod záštitou ministra kultúry a informovania Srbska Ivana Tasovca, európskeho komisára pre vzdelávanie, kultúru, mládeže a telovýchovu Tibora Navračića a ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča. Prítomným sa prihovorí predseda Kovačickej obce Ján Husárik, minister Ivan Tasovac, šéf delegácie EÚ v Srbsku Michael Davenport, ministerka bez kresla vo Vláde Srbska poverená európskou integráciou Jadranka Joksimovićová, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku Dagmar Repčeková a historik Predrag Marković. V práci okrúhleho stola sa zúčastnia etnológovia a antropológovia zo Srbska a Slovenska, Gordana Blagojevićová a Zuzana Drugová a zo strany Európskeho parlamentu Laura Trimajová. Pozvánka TU:

 

 

O 11. h v kovačickej základnej škole Mladých pokolení otvoria výstavu "Vukove hádanky – riešenia" autorky Eldy Stankovićovej, ktorú spoločne organizujú kovačická škola, Kultúrne centrum Vuka Karadžića z Loznice a Nadácie Babka Kovačica.

O 12. hodine ministerka bez kresla vo Vláde Srbska poverená európskou integráciou Jadranka Joksimovićová v Galérii Babka Kovačica otvorí výstavu Panónske miniatúry. Autormi obrazov, ktoré budú vystavené sú Dobrosav Milojević, ktorého materinský jazyk je srbský, Laslo Dvoračko, ktorého materinský jazyk je maďarčina, Slovenka Vieroslava Svetlíková a Rumun Adam Mezin. Vernisáži výstavy bude predchádzať čítanie správy generálnej riaditeľky UNESKO Iriny Bokovej. O výstave Panónske miniatúry TU:

 

 

Galéria Babka Kovačica v tomto svojom jubilejnom roku prezentuje doplnené vydanie knihy Slovenské insitné výtvarné umenie v Srbsku. Etnologicko-antropologická štúdia prejavov identít. Kniha vyšla v origináli v srbčine pod názvom Словачко наивно сликарство у Србији. Етноантрополошка студија идентитетских пракси a ktorú vydala Nadácia Babka v Kovačici v roku 2014. Za túto monografiu autorka Gordana Blagojević v roku 2015 získala uznanie – medailu za kreativitu Svetovej organizácie intelektuálneho vlastníctva (WIPO) a toto jej doplnené vydanie vyšlo v slovenčine. Ponúkame elektronickú verziu knihy v slovenčine TU:

 

 

Turistická organizácia Kovačice na plató pred Galériou Babka o 12. h predstaví turistickú ponuku mesta a obce Kovačica, kde obyvatelia hovoria rôznymi jazykmi a zorganizujú aj degustáciu koláčov.

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus