Domovská

Detská svadba

Človek nežije iba z lásky, ktorú prijíma, ale hlavne z tej, ktorú daruje. V Kovačici, v organizácii Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka, v tomto roku usporiadajú jubilejný desiaty ročník Detskej svadby. Organizátori a aktéri podujatia počas decénia húževnato pracovali a dnes sa už o kovačickej Detskej svadbe hovorí ako o slovenskom svetovom unikáte. Pavel Baláž, predseda Memoriálneho strediska Dr. Janka Bulíka v Kovačici s potešením kvituje, že napriek mnohým ťažkostiam, s ktorými zápasia, vždy sa im podarí získané prostriedky usmerniť na humanitárne účely. Tak svadobnú radosť a lásku šíria aj v ustanovizniach, ktoré finančnú pomoc potrebujú a v týchto radosť preniesli aj do zahraničia. Veselý krojovaný sprievod pochodoval ulicami Lučenca a Bratislavy a rozradostil okoloidúcich.

 

Foto: Novohradské múzeum a galéria

 

Foto: Novohradské múzeum a galéria

 

Predvčerom v slovenskom sídelnom meste svadobný sprievod vyštartoval spred BIBIANY, medzinárodného domu umenia a presúval sa ulicami Starého mesta na Hviezdoslavovo námestie, kde deti predstavili kovačické svadobné zvyky. Zároveň v BIBIANE usporiadali výstavu prác z tvorby kovačických žien, ktoré udržiavajú tradície našich predkov. Výstavu Šikovníčky z Dolnej zeme si možno obzrieť do konca júla.

 

Detská svadba

 

Vďaka Novohradskému múzeu mohli obyvatelia Lučenca spoznať starobylé svadobné zvyky Slovákov z Kovačice v Srbsku v stredu 13. júla 2016.

„Takýmto spôsobom sa hrávali malé deti na dedinách a spríjemňovali tým nedeľné popoludnia starším ľuďom, sediacim na priedomí," vysvetlila etnologička Novohradskému múzeu a galérie Emília Mázorová, ktorá bola organizátorkou akcie. Súčasťou podujatia bolo aj pozývanie na svadbu, vinše starejšieho a oddávača, tanec s mladuchou či káčerov tanec, ako aj tanec s metlou a svadobné piesne.

 

Foto: Novohradské múzeum a galéria

 

Foto: Novohradské múzeum a galéria

 

Ďalšou časťou podujatia bol symbolický sobáš medzi slovenským regiónom Novohrad a srbským krajom Banát. „Ženích je dokonca priamym potomkom Mateja Csányiho, prvého vysťahovalca z Novohradu, ktorý sa v roku 1745 usídlil na Dolnej zemi," dodala Mázorová.

Podľa nej tieto zvyky staré takmer 300 rokov boli voľakedy bežné aj v dedinách na území terajšieho Slovenska, avšak tam sa nezachovali.

Viac o tom TU:
http://lucenec.dnes24.sk/ukazka-starych-zvykov-dolnozemskych-slovakov-lucenec-zazil-detsku-svadbu-244294

 

Katarína Pucovská

 

You have no rights to post comments

Náhodný obrázok

slovenske insitne umenie zo srbska

Letmo

Mariena Czoczeková-Eichardtová (1892-1972)
...
Vankúšik pod hlavou
budem mať zo žiaľov;
na rakve kvietky –
to budú spomienky.
A plachty z bôľu
skryjú družku svoju.
Boli sme, bôľ a ja,
boli sme druhovia,
spolu sme chodili
cez žitia údolia.

Nebo ma oplače
pokropí ma lejak,
na cintorín odprevadí
studený severák.

(úryvok z básne Môj pohreb)

 

Posledné články

urad

fotogaleria

cirkevna matrika

kalendar menin

mena

okienko

velka noc

pamatnicek

kucharka

kovacica

gjk

pocasie

autobus